streda, 31. decembra 2014

Nepobozkaná

Šestnásťročná Dominika zúfalo túži nájsť si frajera... Sní o krásnych bozkoch, príjemných objatiach a veľkých, štekliacich, motýľoch v bruchu. Najlepšia kamoška Lena jej síce stále radí, že má čakať, že on sa objaví... No čo ak nie? Čo ak Dominika nikdy nezažije pravú lásku? Neostáva jej teda nič iné, len čakať... možno sa predsa len objaví... 

Autor: Mirka Varáčková                                             
Počet strán: 239
Žáner: romantika 
Vydavateľstvo: Evitapress
Rok: 2014

Anotácia: 
Dominika Botková je druháčka na strednej škole a má nálepku Nepobozkaná. Dobre, je jasné, že to nemá napísané na čele a že  nie je terčom posmechov, ale u nej je to nejaká stopka alebo komplex. Veď už má šestnásť a ešte s nikým nechodila, nemala prvú pusu a nezažila ten pocit lásky. Dominiku nakoniec láska vypočuje a niekoho jej do cesty privedie... 
Domča okrem školy a týchto dievčenských problémov má však aj iné starosti... Žije s mamou, ktorá do noci robí, aby mohla uživiť domácnosť- Dominiku a jej výbušného a staršieho brata Adama. Otec ich opustil a ide sa ženiť. Znovu. To sa postaralo o dusnú atmosféru v rodine, ale aj nevyspytateľné nálady Adama, kvôli ktorému tlak stúpa.

Keď sa raz Dominika bude vracať z diskotéky, samozrejme v noci, prepadne ju banda chalanov. Po vyrabovaní jej peňaženky a ukradnutí jej vysnívaného bozku sa Dominika rozhodne... prihlási sa na kurz sebaobrany, aby sa vedela brániť. Nakoniec zlomí aj svoju najlepšiu kamošku Lenu. Už po prvom vstupe do telocvične Dominika uvidí pekného, o trochu staršieho chalana, ktorý by mal byť jej tréner. Stále ma pocit, že ho odniekiaľ pozná, no nevie odkiaľ. Dozvie sa, že sa volá Šarkan.
Ale začne sa to.
Potenie rúk.
Búšenie srdca. 
Neistota hlasu.
... až zistí, že sa konečne do niekoho rachla. Konečne!! 


Samozrejme, nemusí to hneď znamenať, že z toho niečo bude, ale je na dobrej ceste. Bude tomu nasvedčovať hlavne to, keď si raz ju a ešte tri spolužiačky zavolá telocvikárka- dôvod je ten, že sa neustále ulievajú z telesnej a tentoraz potrebuje učiteľka ich výpomoc, ináč budú mať neospravedlniteľné hodiny. Vzíde z toho to, že majú pomáhať štvrtákom nacvičovať polonézu, lebo ich chýbajú dievčatá. Hneď ako vojde do haly, ovládne ju pokušenie ujsť, no niečo alebo skôr niekto ju zastaví- ON. Z tréningov sa dozvedela, že sa volá Šarkan. Okrem toho že je hriešne pekný a urastený je to aj fešák z hľadiska komunikácie- každá baba na ňom lipne. Dominika sama nevie ako, nakoniec skončí so Šarkanom ako pár. No takého si ho vôbec nepredstavovala- je drzý, nevyspytateľný, robí si z nej posmešky a vôbec ju neberie vážne... Dominika v nádeji, že je to len maska, sa nevzdáva, možno mu ju raz zloží...
 Je možné, že tú lásku si Dominika sama privolala, či konečne sa dočkala? A aký je v skutočnosti Šarkan? Zlatý chalan, ktorého pravú tvár nepozná nik, alebo jednoducho nemá záujem?

Moje hodnotenie: 
Nová evitínka ma okamžite upútala. Má naozaj prekrásnu obálku, no oveľa viac ma zaujala anotácia. Možno aj preto, lebo mi je dosť blízka. Samozrejme že spojením prekrásneho vzhľadu a pútavej anotácie nemôže vzísť nič iné ako úžasný príbeh.
Rozprávačka príbehu, Dominika, je ten typ baby, ktorú si ako hlavnú hrdinku veľmi rýchlo obľúbite. Má zdravý rozum, chladnú hlavu a je to slušné dievča, ktoré sa so svojími problémami väčšinou podelí buď s vami alebo s Lenou, jej najlepšou kamoškou. Teda štýl rozprávania je ľahký, svieži, veľmi dobre a rýchlo sa číta. K tomu všetkému autorka použila tínedžerský jazyk, takže sa vám bude príbeh premietať pred očami. Samozrejme, že v knihe sú chvíle smutné, ale aj veselé, no predovšetkým... zamilované.
Takisto sa mi páčil Šarkan- autorka ho úžasne opisovala, myslím si, že každá druhá čitateľka sa do neho zamiluje (rovnako ako ja) a bude ho Dominike závidieť. Je zaujímavý, romantický, je úprimný a takisto má aj svoje tajomstvá, čo ho približuje k dokonalosti...
Musím povedať, že knihu som prečítala pomerne rýchlo- za dva dni. Pôvodne som myslela, že ju prečítam na jeden hlt- lebo tých prvých sto strán mi rýchlo zbehlo a doslova som si ich užívala. Pri tejto knihe som sa doslova na chvíľku zamilovala, no absolvovala som aj výbuchy smiechu- isté rozhovory boli tak vtipné, že som sa začala od srdca smiať. No boli aj pasáže, kde na mňa doľahol smútok a ľútosť. Takže táto milá knižka je kvalitné čítanie pre násťročné a tie, ktoré by tiež chceli mať frajera. Mieša sa tu smiech, láska a aj slzy, ja som doteraz z tejto knihy namäkko, pretože ma príjemne prekvapila. Očakávala som nejaký jednoduchý román, dnes sa za to hanbím, lebo táto kniha u mňa vystrelila do hviezdnych výšin a určite si ju ešte niekedy prečítam. Ak váhate, neváhajte, určite nebudete ľutovať. Mne teda neostáva nič iné, len dať knihe právoplatných päť hviezdičiek a tešiť sa na podobné tituly z pera tejto talentovanej autorky. 


Za poskytnutie knižky ešte raz veľmi pekne ďakujem samotnej autorke ;)


nedeľa, 28. decembra 2014

Vyhodnotenie Vianočnej súťaže s Ermenbooks

Do tejto súťaže ste sa mohli zapojiť od šiesteho do dvadsiateho tretieho decembra. Výhry boli tri, knihy- Môj nevlastný brat (aj s podpisom autorky), Denník nočného motýľa a Na počiatku bolo koleso. Do tejto súťaže sa vás zapojilo žalostne málo- 9 súťažiacich. Osobne som očakávala, že sa vás zapojí viac- zháňala som knihy do súťaže a nákladné sú aj poštovné a balné. Preto som sa rozhodla, že skôr budem dávať súťaže o jednu knihu, ktorá bude skôr z tých novších. 
No každá súťaž je súťaž a tí, ktorí sa zapojili, by radi vedeli výsledky. Ešte pred ich vyhlásením pripomeniem, že sa mi treba ozvať čo najskôr, ako dostanete výherný email :) a zároveň chcem ešte oznámiť, že knihy sa budem snažiť odoslať čo najskôr, no teraz je to obdobie voľna, sviatkov, takže... naozaj sa budem snažiť poslať ich čo najskôr. Pri losovaní mi pomáhal môj brat, ktorému by som sa chcela takouto formou poďakovať ;)

Výsledky súťaže:

1. Knižné maniačky- výhra: Môj nevlastný brat
2. Kristína Hulinová- výhra: Denník nočného motýľa
3. Martina Fraňová- výhra: Na počiatku bolo koleso

Týmto šťastným knihomoľkám srdečne blahoželám, knihy si užite :-)


piatok, 26. decembra 2014

Krásna katastrofa

Kamarátsky vzťah je len pretvárka, či skutočné puto medzi Abby a Travisom? Travis je zvodca žien, príťažlivý, pästiar a city preňho neplatia- každá je iba zábavka... Abby ušla z domu a uteká pred minulosťou. Všetko by jej vyšlo po masle, keby nespoznala Travisa... práve on je bránou do spomienok, na ktoré chce zabudnúť... 

Autor: Jamie McGuireová                                                                  

Počet strán: 373 
Žáner: romantika 
Vydavateľstvo: Fortuna Libri 
Rok: 2013 

Anotácia: 
Abby Abernathyová spolu so svojou najlepšou priateľkou Americou zavítajú na novú vysokú školu, ďaleko od svojej minulosti. Abby má na otca, ktorý stelesňuje celú skupinku týchto slov- hazard, alkohol, risk a dlhy, trpké spomienky a zaprisahala sa, že ho už nikdy nechce uvidieť, pretože jej zo života urobil peklo. Doslova. 
Travis Maddox je potetovaný svalnatý najkrajší, ale aj najväčší zvodca žien na univerzite. Žena pre neho znamená len jednu úžasnú noc. Nič viac. Nedokáže milovať. K tomu všetkému ho sprevádza prezývka Besný pes kvôli pästným ilegálnym súbojom, bez rukavíc a podobnej ochrany. Povolená je len krv, pot a urobiť všetko pre výhru. Stávky su totiž vysoké. 
Keď sa Abby zoznámi s Travisom, nepohne jej to ani brvou. Ona je iná ako ostatné- nešalie za ním a hneď sa na neho nezavesí, ignoruje ho a pociťuje ku nemu hnus. Je to ignorant a namyslený chumaj- to, že je každá z neho hotová, neznamená že bude aj ona a nemá právo adresovať jej všetky prihlúpe poznámky. Abby tu predsa prišla študovať a zabudnúť. Tak prečo jej prišiel do cesty Travis, dočerta?
Po istom čase si však Abby a Travis navrhnú dohodu- všetok sarkazmus, irónia a neodpustiteľné komenty si odpustia, lebo ani jeden na to už nemá náladu. Budú priatelia.
Áno, dobre počujete. Z nenávideného Travisa a Abby sa stanú nerozluční priatelia, ktorých ťažko rozdeliť. Abby síce býva na internáte a Travis si môže dovoliť bývať v byte spolu so svojím bratrancom (ktorý je mimochodom Americin frajer), práve vďaka súbojom. 

No jedna stávka zmení všetko. 
Keďže Abby prehraje, bude musieť bývať u Travisa celý mesiac. Celý prekliaty mesiac musí bývať pod jednou strechou s nenapraviteľným sukničkárom, ktorý nemá zábrany. S hocikým a hocikde. No napriek všetkým zlým predtuchám sa ich priateľstvo nerozpadne. Každý síce debatuje o tom, že tí dvaja spolu niečo majú, lebo Travis pozná len zábavky, so žiadnou sa nestýkal viac ako jeden deň. 
Klebety sú len klebety a žiadna láska neprichádza do úvahy. Aspoň u Abby, ona má predsa Parkera- zlatého chlapca, ktorý by pre ňu urobil čokoľvek a k tomu všetkému... je z iného cesta ako Travis.
No postupne sa s Abby bude niečo diať... jej city budú k Travisovi iné. Prečo chce byť stále s ním, Parkerove bozky ju už nevzrušujú a z Travisa začína pociťovať nervozitu? Nedajú sa prehliadnuť ani Travisove iarlivé scény, temperamentné správanie a zúrivosť. 
Existuje vôbec môžnosť, aby boli spolu? Ak áno, Abby spadne presne do tej istej diery, z ktorej sa pokúšala zachrániť. Veď Travis je sukničkár... možno ju chce mať ako hračku, každý to o ňom vie. Lenže láska je nepredvídateľná a jej hranice sa stále mažú a prekresľujú... 

Údajne sa pripravuje aj filmové spracovanie.

                                                                                    Moje hodnotenie: 
Obálka sa od tej pôvodnej nelíši. Je zaujímavá a pekná, no mierne depresívna. Vedela by som si predstaviť aj krajšiu, no touto sa nič nepokazilo. 
Rada by som pochválila aj väzbu- tento typ väzby od Fortuna Libri sa mi neskutočne páči. Bez prebalu, tvrdá väzba, dobre sa otvára. K tomu všetkému super riadkovanie, vyhovujúci typ písma sa vám postarajú o rýchle čítanie. Síce kapitoly nemuseli byť až také dlhé, ak vás dej vtiahol, ani neviete a hodinka už ubehla. 
Čo sa týka príbehu, bol originálny, príťažlivý a unikátny. Veľmi sa mi páčil,aký bol Travis- nenapraviteľný, príťažlivý, drsný, no zároveň aj nežný. Bolo z neho cítiť, že minulosť ho poznačila a v skutočnosti vôbec nebol taký, aký sa zdal. Aj keď jeho slabosť pre zábavné noci ma niekedy veľmi nahnevala. Bolo milé, keď sa z drsného Travisa, ktorého sa každý bál (niekedy mi pripadal, že spôsobuje hrôzu ako beštia), stal milý a starostlivý chalan, ktorý túžil iba pomáhať Abby. 
No a teraz poďme ku spomínanej- Abby. Abby sa mi spočiatku naozaj veľmi páčila kvôli tomu, že Travisovi odolávala a povedala mu, čo má na jazyku. Abby teda bola moja jedna z najobľúbenejších hlavných hrdiniek- nebola sprostá a naivná. Síce tou obľúbenkyňou aj ostala, mierne spadla, pretože mi doslova niekedy liezla na nervy. Hovorila niečo a hneď urobila presný opak- vkuse sa to
opakovalo. To je teda jasné, že Abby sama nevedela čo chcela a autorka už tobôž nie. Nechápem, čo tým chcela dosiahnuť. Ako keby trpela schizofréniou. A niekedy, napr. keď jej niekto ubližoval, nechala si to a nijako nebojovala atď... Až na tieto pasáže drásajúce nervy mi Abby pripadala v pohode, mala chladnú hlavu a... bola aj tvrdohlavá, niekedy si stála za svojím a nikto jej rozhodnutie nemohol zmeniť, čo sa mi páčilo. V knihe bolo aj pár horúcich scén. Ja som sa obávala, že ich bude viac, no našťastie to bolo v norme. 
Knihe dávam päť hviezdičiek, kniha bola príjemným prekvapením. Síce po prvých sto stranách som mala pocit, že je to veľké sklamanie, lebo som sa ani nezakusla do príbehu, neskôr, a hlavne od stredu ku koncu som sa od knihy nedokázala odtrhnúť- malo to na svedomí aj čítanie do druhej rána. Knihu odporúčam všetkým zamilovaným dievčatám od štrnásť/ pätnásť rokov a viac. Príbeh opisuje spaľujúcu lásku, niekedy neuveriteľné scény, no hlavne originálny a príťažlivý príbeh...


utorok, 23. decembra 2014

Vianočne- Na slovíčko s... Mirkou Varáčkovou!

Mirku Varáčkovú pozná snáď každý pravý slovenský knihomoľ... Patrí k najpredávanejším a najobľúbenejším autorkám slovenskej súčasnej literatúry. Čo kniha, to veľmi úspešná a často diskutovaná. Mirka aj rada experimentuje so žánrami a nedrží sa len jedného. O Vianociach, novinkách a písaní nám Mirka povie viac v rozhovore...

1.Kde čerpáte inšpiráciu na písanie? 

Všade okolo seba. Nápady na knihy prichádzajú nečakane a ak sú natoľko silné, že mi nedovolia premýšľať nad ničím iným, začnem ich spracovávať do príbehov.


2. Kde a za akých podmienok sa Vám najlepšie píše? 

Kdekoľvek. Ak som príbehom pohltená, je jedno, kde som. Najčastejšie však píšem doma v tichu.


3. Mávate aj vy niekedy tie spisovateľské "obdobia sucha"? 

Samozrejme. Pomerne často.



4. Je vám bližšie čítanie, či písanie?
Oboje.


5. Aký to bol pocit, keď ste poslali svoj prvý rukopis do vydavateľstva a čakali na odpoveď?

Som veľmi netrpezlivý človek, takže akékoľvek čakanie je pre mňa úmorné. Pri prvom rukopise bolo o to viac, že som nemala ani najmenšiu predstavu, ako bude prijatý. Našťastie to dopadlo dobre.


6. Čo radi čítate?

Všetko, čo ma zaujme. Najviac uprednostňujem literatúru pre mládež, sci-fi a silné príbehy zo života. A často sa aj napriek svojmu veku nechám zlákať rozprávkami, za čo môžu čiastočne aj moje deti. Medzi mojich obľúbených autorov patria Zusak, Green, King, S. Collins, C. Ahern, Andersen... a mnohí iní. Vyhýbam sa väčšinou iba detektívkam, tie ma zatiaľ veľmi neoslovili.


7. Aký žáner (či už v písaní alebo čítaní) je vám najbližší?
Nemám iba jeden obľúbený žáner, čo sa do istej miery odráža aj v mojej tvorbe, keďže nielen ako čitateľka ale i ako autorka žánre striedam.



8. Máte nejakú svoju knihu, na ktorú ste najpyšnejšia, či všetky pre vás znamenajú veľmi veľa?

Za každou knihou je kus roboty, času a energie, takže neviem odpovedať, ktorá mi je bližšia a ktorá menej.


9. Pripravujete si pre nás, čitateľov, nejaké knižné novinky?
Áno, vždy mám niečo rozpísané. Okrem toho mi začiatkom decembra vychádza dievčenský román vo vydavateľstve Evitapress s názvom Nepobozkaná a v priebehu marca 2015 kniha Adaptácia vo vydavateľstve Slovart, na ktorú sa veľmi teším.


10. Ak áno, mohli by ste nám o nich povedať viac?
Rada. Ako spomínam už v predchádzajúcej odpovedi, Nepobozkaná je dievčenský román. Ide o príbeh šestnásťročnej Dominiky, ktorej najväčším snom je mať frajera a zažiť poriadnu dávku romantiky.

Adaptácia je postapokalyptický príbeh o tuláčke Zoyi, ktorá podľa mapy od mŕtveho priateľa putuje znivočenou krajinou a bojuje o každé nové ráno. Jedného dňa, potom ako ju prepadne banda lupičov, sa jej do cesty pripletie Simon - človek, ktorý všetko ešte viac skomplikuje.



11. Ak by sa vaše knihy preložili aj do iných jazykov, myslíte si (úprimne), že by mali úspech?
To naozaj neviem posúdiť. Možno áno, možno nie. Snáď odpoveď na túto otázku prinesie budúcnosť.


12. Ako trávite Vianoce?

V kruhu rodiny, v duchu tradícií a štedro - štedro na lásku, na vzájomnú pozornosť, štedro na milé slová, gestá a úsmevy. A keďže som už aj matkou, naše Vianoce sú hlavne o deťoch.

nedeľa, 21. decembra 2014

Zlodejka kníh

Príbeh o malom dievčatku, ktoré sa učilo čítať, písať a kradnúť knihy. Príbeh o dievčatku, ktoré má v sebe odvahu a nekonečnú lásku ku všetkému. Nenarodilo sa do dobrej doby. Neusmievalo sa veľmi. No žila prítomnosť, ktorá bola krutá a nehostinná... spoznala vojnu.

Autor: Markus Zusak                                                                                      
Počet strán: 479
Žáner: román z vojnového prostredia 
Vydavateľstvo: Ikar
Rok: 2014 

Anotácia: 
Píše sa rok 1939. A rozprávač Smrť vám rozpovie veľmi dojemný a krásny príbeh malého nemeckého dievčatka- Liesel. Keďže krutý čas sa blížil, matka Liesel musela ju a jej brata prenechať adoptívnym rodičom. Cestou vlakom si však Smrť niekoho zoberie... a Liesel musí ísť do adoptívnej rodiny sama. Rozlúči sa so svojou matkou a to netuší, že naposledy. 
Nová mama Rosa je zavalitá a nižšia žena. Je taká, aká má byť, aj keď používa nadávky a kričí- no to len na tých, ktorých skutočne miluje.
Nový ocko Hans je dobráčisko zo zlata. Prvé dni Liesel chráni a pomáha jej zvyknúť si na nové prostredie. Keďže Liesel bude mať každú noc močné mory, ocko bude proti nim spolu s Liesel bojovať.
Takto nejako sa začína príbeh Liesel, malého dievčatka, ktoré v krátkom časovom úseku prišlo o brata, o mamu a otca nikdy nepoznala. Preto môže byť rado za to, kde ju osud zavial. No môže každý deň bedákať nad tým, kedy. Do nacistického Nemecka, ktoré je tmavé, chladné a neľútostné. Plné hladu, plaču, napätia a špiny. A na jeho čele stojí Hitler. Ocko Hans jedného dňa objaví ukradnutú knihu pod matracom, na ktorom spí Liesel. Je to príručka pre hrobára. Určite to nie je nejako veľmi zaujímavé čítanie, no tu nejde o to "zaujímavé", ale o čítanie. Liesel túži vedieť čítať. Ocko Hans síce veľmi vzdelaný nie je, no nedá sa povedať, že nevie čítať. Lebo celkom vie. A tak Liesel vymení spánok za hodiny so svojím ockom. Za lekcie čítania. Samozrejme, že písmenká sú tie isté, no ich poradie a počet môžu vyjadriť všetko. Slová.
Liesel bude musieť nastúpiť aj do školy, ktorú nebude mať veľmi v láske, no zoznámi sa tam so susedom- volá sa Rudy. Vlasy má citrónovožlté a oči modré. Čistý Nemec. Je to malý šibal, ktorý je drzý, bojovný, odhodlaný a vždy povie na rovinu, čo chce alebo čo si myslí. V tomto prípade sa Liesel bude veľakrát pýtať, či od nej nedostane bozk za hrdinské činy...
No na knihy, krádež kníh, šibalstvá a detské dobrodružstvá dopadá tieň Adolfa Hitlera. Dopadá na všetko. A tak trochu zamieša karty aj istý Max, ktorý je žid a ohrozuje všetko naokolo. No práve on bude Lieselin veľmi dobrý kamarát, no to je tajné.
Bombardovanie sa blíži, kríza narastá a rozprávač Smrť má veľa práce...

                                                                                    Moje hodnotenie: 
Ak by som sa mala najprv vyjadriť ku obálke- je filmová. Teda ja mám tu filmovú obálku a originálna sa veľmi ťažko dá zohnať. Filmová nie je zlá. Je naozaj pekná a myslím si, že predstaviteľka Liesel sa na stvárnenie veľmi hodí, no som toho názoru, že takáto úžasná kniha ako je táto by mala mať vlastnú obálku. Knižnú a nie filmovú. Tá filmová je len predsa tak trochu ťah biznisu, aby ľudí oslovila...
Knihy som sa trošku obávala. Bála som sa jej a nemala som žiadne očakávania. Ani som poriadne nevedela o čom tá kniha má byť. Výhoda? Určite. Túto knihu som mala v pláne kúpiť si, no neskôr ma to nejako odradilo a nakoniec som ju dostala. Ďakujem Bohu, že sa ku mne nakoniec dostala.
Príbeh rozpráva čitateľovi Smrť. Je teda písaná z tretej osoby čo sa týka Liesel, ináč je písaná v prvej osobe. Neviem, či ste ma pochopili :D. Každopádne kniha je písaná veľmi dobre a jemne. Je rozdelená na desať častí, pričom každá časť má niekoľko kapitol. Ďalšia výhoda- kapitoly sú zväčša dosť krátke a objavujú sa tu aj pasáže ako sú napr.: prekopírovanie úseku z nejakej knihy alebo Smrťove poznámky- v tých väčšinou predpovedal dosť dôležité udalosti, takže ste boli pripravení skoro na všetko.
Kniha je z vojnového obdobia a ja osobne som sa takémuto knižnému prostrediu dosť vyhýbam, no Zlodejka kníh je výnimka. Je písaná veľmi citlivo (až na pár slov a opisov, ktoré však boli nutné), dojemne a milo, no zároveň opisuje skutočnosti, ktoré nie je príjemné čítať, hlavne vtedy, keď si uvedomíte, že toto naozaj bolo. Že v takejto dobe kedysi ľudia žili a bola to skutočnosť. Z toho vám bude najhoršie na srdci. Myslím, že je úplne jasné, že si poplačete- toto je kniha, pri ktorej som doslova plakala. Nie jedna slza dve... Ale niekoľkokrát ma zasiahol plač, že som knihu musela dať nabok.
Keby sa dalo, knihe dám aj šesť hviezdičiek. Lenže limit je limit. U mňa je jednoznačne táto knihy vysoko postavená.
A komu knihu odporúčam? Všetkým. Aj citlivým aj necitlivým dušiam. Verte,že ja patrím k tej prvej skupine a Zlodejka patrí ku mojím najobľúbenejším knihám, je neuveriteľná. To si musíte jednoducho prečítať. Síce som Zlodejku čítala skoro mesiac (nemala som veľmi čas), neľutujem, pretože to nie je zabitý čas. Som rada, že tento príbeh som prežívala tak dlho. Je o dobrodružstve, zlodejčine, odvahe, láske, smrti, šťastí a nešťastí a je o slovách... v tomto prípade zachránili niekomu život.


sobota, 20. decembra 2014

Kruté leto

Leto by malo byť o oddychu, chalanoch, diskotékach, hudbe, mori a užívaní si. Veď voľno cez také krásne ročné obdobie je veľmi vzácne a netreba ho premrhať. Takto nejako uvažovala aj Colby... dokým jej rodičia nepovedali, že ide ku svojej šialenej tete. Žiadne námietky. 

Autor: Alyson Noël                                                                
Počet strán: 205 
Žáner: romantika 
Vydavateľstvo: Slovart 
Rok: 2012 

Anotácia: 
Colby Catherine Cavendishová je dievča, ktorému je na prvý pohľad radosť žiť. Nejaké vážne problémy ani nemá- dennodenne sa vozí na svojom súkromnom autíčku, je neustále na mobile, jej najobľúbenejšou činnosťou je rabovanie obchodov drahých značiek a užívanie si diskoték. Samozrejme, nemôžme zabudnúť na jej frajera Leviho Bonhana. Colby si tak trochu žije povrchný život americkej paničky. Kde niečo také láska alebo len prechádzka po prírode pre ňu nemá veľkú hodnotu. Sedemnásťročná a bezstarostná. Takto by som nejako opísala hlavnú hrdinku- Colby. 
Všetko sa však začne zamotávať, keď jej rodičia vyhlásia rozvod. Áno, predstavte si, že aj v takejto vrstve ľudí k rozvodu dochádza. Jej rodičia síce už k sebe necítia to, čo kedysi, no cítia povedať Colby niečo spoločne- pôjdeš ku svojej tete na leto. Aby všetky veci okolo rozvodu nemali negatívny vplyv na Colby. Samozrejme, že niektoré decká by boli radi, že môžu vypadnúť z domu a nemusia sa zaoberať práve týmto rozvodom, budú mať väčšiu voľnosť- lebo mama a teta je niečo celkom iné. 
Lenže práve tu sa dejová línia posúva a nakrivuje sa. Jej teta je tak trochu iná ako ostatní. Je síce milá, zlatá a dobrosrdečná, no má svoje nie celkom bežné zvyky- napr. rozpráva sa s rastlinami... K tomu všetkému jej teta žije skoro na konci sveta- na malom ostrovčeku v Grécku. Bohvie, či je na mape.
Viete si asi predstaviť reakciu Colby a jej razantné argumenty. To si má predstaviť pre ňu neuveriteľnú dlhú dobu- celé leto, bez mobilu, jej milovaného autíčka, značkových obchodov a žúrok? A čo jej frajer Levi Bonhan? Nezabudne na ňu? To Colby nevie, no nakoniec sa predsa len podvolí svojim rodičom, ktorí pre ňu chcú len to najlepšie. Pred odchodom dá mama Colby zápisník, ktorý neskôr dostané názov Colbin denník na zúfalé časy. A tam si bude Colby písať jednoducho všetko. Jej pocity, dialógy, trapasy a príhody s jej tak trošku šialenou tetou. Ale aj jej pochybnosti, výčitky a kritiku, prečo práve ona má také leto. Leto, po ktorom nikto nesníva. A ona už vôbec nie. Leto je predsa o slobode, žúrkach a o... ZÁBAVE, o ktorú ju však pripravili jej rodičia. 
No letná tragikomédia začne mať ružovejší odtieň, keď Colby spozná Jannisa, krásneho gréckeho chlapca. Lenže Colby má frajera, či nie? Mala by sa držať na uzde... Najprv sa zdá, že Jannis je ako slnko do tohto krutého leta, no možno práve on Colby zmení... alebo sa jej postará o všetko to, čo Colby ešte nezažila... 

Moje hodnotenie:
Ako prvú budem opäť hodnotiť obálku. A musím povedať, že lepšia ani nemohla byť. Je to úplne úžasná fotka, ktorá sa dokonale hodí ku príbehu. Dvaja ľudia- chlapec a dievča, krásné modré nebo typické pre Grécko a úžasná pláž s bielym pieskom. Obálka je teda nádherná a teraz keď sa na ňu pozerám, mám opäť chuť prečítať si knižku odznova.
Príbeh rozpráva Colby a knižka je písaná formou jej denníka, správ a rôznych konverzácií. Colby rozpráva príbeh veľmi vtipne, ľahko, takže sa vám bude kniha čítať sama. No opisuje samozrejme aj chvíle bezradnosti a pochýb. Možno sa tu nerozoberá rakovina alebo vojna, no pre mladého človeka je také niečo ako láska najväčšou prekážkou. 

Mne sa kniha fakt páčila. Colby písala všetko vtipne a hneď už na prvej strane sa mi chcelo smiať. Kniha opisuje lásku. Akurát takú, že Colby sa sama nevyzná vo svojich citoch a tak ublíži aj tým, ktorým nechce alebo ktorí si to nezaslúžia. 
Prostredie príbehu si každý lepšie predstaví vďaka obálke. Kebyže ja som na Colbinom mieste, fakt by som sa tešila, no jej život má predsa iné priority ako byť na malom zabudnutom ostrove. 
Celkovo kniha je veľmi dobre napísaná- ľahko, vtipne a sviežo. Je to pravá oddychovka na jeden hlt, no nájdu sa v ňom aj hlbšie myšlienky. Autorka série Nesmrteľní opäť nesklamala a túto knihu odporúčam dievčatám, ktoré majú radi romány o láske... a aj o niečom inom. 


utorok, 16. decembra 2014

Vianočne- Na slovíčko so... Zuzkou Šulajovou!

Myslím si, že Zuzku Šulajovú netreba nejako zvlášť predstavovať. Na konte má mega úspešnú džínsovú sériu, knihu Dievča z minulosti a Ako z románu. V jej knihách sa mnohí tínedžeri aj dennodenne nachádzajú, pretože Zuzka používa reč mladých, každodenné trapasy a... používa nezameniteľný humor. Chystá ďalšie pokračovania? A ako trávi Zuzka Vianoce?


1. Aký to bol pocit sadnúť si k počítaču a začať písať štvrté pokračovanie Džínsového denníka? 
Štvrté pokračovanie som skúsila robiť už dávnejšie, asi v novembri 2013, kedy som napísala úvodnú časť, ako do Pauly vrazí nový spolužiak a takmer ju zhodí zo schodov. Len som si skúšala, či by mi to stále znelo ako Džínsový denník. Túto scénku som potom ešte prerábala, keď som začala písať oficiálne, rozhodnutá pre tri pokračovania. A cítila som sa... tak, že som naspäť v džínsovom prostredí Odhodlanie, neistota, kam to povedie, či bude o čom písať, lebo som vedela len základné body (že príde návšteva z Anglicka, ktorá zamieša karty), strach, že strán bude primálo. Nakoniec je ich počet obstojný


2. Vaše knihy vyšli vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. V čom Vám toto vydavateľstvo najviac vyhovuje?

Vo všetkom. Férový pán vydavateľ, ktorý so mnou veci prediskutuje a nemá problém uznať mi pravdu – platí to aj naopak. Do ničoho ma netlačí a to oceňujem, lebo to nemám rada. Takisto jeho spolupracovníci sú veľmi ľudskí, príjemní ľudia. Nemenila by som.

3. V pláne máte napísať pokračovania Džínsového denníka, neprezradíte nám v akomu duchu sa bude vyvíjať Paulin ľúbostný a aj dennodenný život?

Keďže väčšina už asi vie, o čom bolo štvrté pokračovanie – Paula sa ocitla v neočakávanej situácii a na vlastných nohách. Preto jej príde vhod, keď za ňou zájde Patrik s návrhom, že vzhľadom na to, že sú konečne po škole, by chcel ísť pozrieť svojho brata Laca do Sydney, kde žije od roku 2007 a ani raz nebol na návšteve na Slovensku. Paula sa toho chytí, a zrazu opúšťa rodnú pôdu, letí s Patrikom a Denisou do sveta hore nohami – oni dvaja tam však zostanú len mesiac, zatiaľ čo ona bude študovať. Máličko som si vzala inšpiráciu zo svojho zažitého, keďže som v Sydney tiež študovala. Paula sa bude stretávať s cudzincami, cestovať, v nečakanej chvíli, keď to bude potrebovať, sa objaví muž, ktorý jej začne pomáhať s povznesením sa nad Lukášom. Masubo sa však zamiluje len raz v živote – ak je jeho životná láska Paula, rozhodne sa jej svojím mierne sebeckým spôsobom nevzdá. Paula sa bude musieť rozhodnúť – úplne nový život s novým mužom, ktorého jej doma asi neschvália, alebo návrat do bežného života a odpustiť Lukášovi jeho zradu?

4. Nerozmýšľali ste nad napísaním úplne novej série alebo samostatnej knihy?
Sériu už neplánujem písať. Robím ju teraz a nemala by som opakovať sama po sebe. Skôr ten samostatný román, ale zatiaľ nemám predstavu, o čom, sústredím sa na denníky. Rozhodne po dopísaní džínsovej série budem potrebovať dlhú pauzu od písania.

5. Ku ktorej knihe alebo postavám máte najbližší vzťah? Napr. ku nejakej chlapčenskej postave?

Ani jedna moja kniha nie je môj úplný favorit. Najlepšie sa mi písal Džínsový denník 1, lebo som ho písala len pre seba, netušiac, že raz aj vyjde. Veľmi ma bavili samostatné knihy Ako z románu a Dievča z minulosti. Džínsový denník je v podstate beh na páse, proste tvorím a píšem – ale neznamená to, že ho nemám rada. Užívala som si Lukášov denník. A obľúbené postavy? Ľúbim ich všetky, aj Iva Žitnáka, Paulinho cholerického ocka, Justa, všetky – hlavné aj vedľajšie.

6. V akých dlhých intervaloch píšete? Píšete denne? Mávate aj tzv. "spisovateľskú stopku"?
Áno, momentálne sa snažím písať denne, ale je to také psychicky namáhavé, že sa to nedá vypovedať. Denne aspoň tri, štyri hodiny, väčšinou potom bývam úplne zničená. Mávam krízy, teraz podstatne častejšie ako inokedy, lebo aj výrazne viac píšem.

7. Mávate aj Vy obdobia, keď o svojom výplode pochybujete, chcete to zabaliť a ovládne Vás pocit neistoty? Ak áno, máte nejaký osvedčený "liek"?
Jasné! Pri písaní Džínsového denníka 4 som bola rozhodnutá napísať vydavateľovi, že končím, nebudú žiadne časti denníkov, ani štvorka a už nebudem písať nič, ničové nič. Celkom vážne, už-už som zapínala mail. Frustrácia a nešťastné sedenie, kukanie do blba a pocit, že čo som práve napísala, za to vôbec nestojí... Je to hrozné!

8. Ktorá kniha sa Vám písala najdlhšie a, naopak, najkratšie?
Najkratšie asi Džínsový denník 4, cca 2 mesiace? Maximálne tri. Najdlhšie prvá časť, rok, lebo som písala, kedy som chcela a ako som chcela, navyše ručne do zošita.

9. Písalo sa Vám nejaké dielo ťažšie alebo naopak akokeby úplne samo?
Áno, najťažšie sa mi písal Džínsový denník 3, ktorý som robila popri práci, absolútne nestíhačkovo. A samo? Džínsový denník Lukášovými očami. Ten šiel ako uliaty, ako po masle.

10. Za akých podmienok a kde sa Vám najlepšie píše?
Musím mať pokoj, nikto ma nesmie rušiť, ani rodičia chodiaci po špičkách, kýchanie, prskanie, dokonca ani smiech... Potrebujem byť sama a sústrediť sa, užívať si to, prevteliť sa do postáv. Do všetkých, nie len do jednej. A najlepšie mi funguje mozog doobeda, mala by si vidieť, ako ťažko sa mi formulujú odpovede, keďže je skoro deväť hodín večer

11. Čo Vám dal pobyt v Austrálii? Načerpali ste tam novú energiu, zdokonalili ste sa v angličtine, alebo ste našli nové inšpirácie na Vaše Ďalšie knihy, či sa chystáte len na pokračovania DD?
Áno, načerpala som tam energiu (životnú, aj spisovateľskú), inšpiráciu, ktorú pretavím do Džínsového denníka 5 a vďaka Sydney ho ozvláštnim novým prostredím, moja angličtina stále má čo zdokonaľovať, ale naučila som sa aspoň prirodzene hovorovo konverzovať. Dalo mi to veľa, tak veľa, že teraz veľmi vnímam úzkoprsosť Slovákov... Spoznala som národy sveta, Brazílčanov, Španielov, Indov, Arabov, Libanoncov, Bangladéšanov, Francúzov, Austrálčanov, a môžem povedať, že ak sa tam niekto na čokoľvek sťažoval, nikdy to nebol nikto z nich. Iba Slovania, Slováci, Češi, Poliaci a Bosniaci medzi nimi vynikali. Ostatné národy sú vďačné, šťastné, spokojné a veriace v ich Boha. Oveľa viac, než my, a takým správnym spôsobom – nevnucujú svoju vieru, nie sú fanatici, skrátka veria a v súlade s náboženstvom rešpektujú a ľúbia ľudí a veci okolo seba. Ja som takmer ateistka, ale ak ma niekto mohol presvedčiť, tak oni. Bola to nádherná skúsenosť...

12. Ako trávite Vianoce?

Typicky slovensky a mám ich veľmi rada. Náš rituál sa podobá tomu u Semokových v denníkoch. Bývame doma s rodičmi, máme navarené, napečené, modlitba aspoň v tento čas roku, prekrojenie jabĺčka, oblátky s medom, cesnak s chlebom (vždy si dávam dupľu, chichi), kapustnica s hríbami, rybie filé so zemiakovým šalátom, opekance s makom, koledy z obývačky. Darčeky a rozprávky. 

streda, 10. decembra 2014

Vianočne- Na slovíčko s... Jankou Šulkovou!

Janka Šulková síce patrí ku nováčikom v spisovateľskom svete, no jej knižka sa stala medzi čitateľmi veľmi obľúbená a diskutovaná. Dá sa povedať, že má aj "neotrepanú" tému a možno preto tak láka. Rozhodla som sa teda urobiť s Jankou rozhovor. Chystá si pre nás niečo nové? 




1.Pred pár mesiacmi Ti vyšla tvoja prvá kniha - Dievča s maskou. Aký to bol pocit, držať ju v rukách? 
Pocit to bol neskutočný, neopísateľný, proste skvelý. Mať v ruke niečo, čo vzniklo v mojej hlave, je proste úžasné. Som veľmi rada, že sa mi tento sen splnil. :) Slovami sa to ani nedá opísať, to jednoducho musíte zažiť.

2. Ako ťa napadla myšlienka na napísanie knihy?
Veľmi zvláštne. Išla som na halloweensku party a keď som si dávala na tvár masku, napadlo mi, wau, som dievča s maskou. Povedala som si, že by to bol dobrý názov na knihu. Toto slovné spojenie som si zapísala, keďže som vtedy pracovala na niečom inom, no a príbeh už potom vznikol skoro sám.

3. Mala si niekoho, kto ťa stále podporoval počas procesu písania knihy?
Áno, mala som pri sebe priateľku, ktorá čítala kapitolu po kapitole a podporovala ma, za čo som jej veľmi vďačná.

4. Čo ťa priviedlo k tomu, že si si vybrala vydavateľstvo Motýľ? S vydavateľstvom Motýľ som spolupracovala ako recenzentka, a tak mi, samozrejme, medzi prvými napadlo práve toto vydavateľstvo, ktoré mi o pár dní dalo kladnú odpoveď.
5. Chystáš sa alebo sa zamýšľaš nad napísaním ďalšej knihy?
Áno, dokonca ju už mám aj napísanú, no ešte prechádza nejakými úpravami.

6. Čo rada čítaš Ty?
Prečítam si všetko, najradšej však YA knihy a fantasy. Pri tých si dokážem najlepšie oddýchnuť. Rada sa nechávam vtiahnuť do iného sveta, preto práve tento žáner. Z autorov mám najradšej Mirku Varáčkovú, Vitu Jamborovú, Johna Greena, Veronicu Roth, Paula Coelha a mnohých iných.

7. Čo by si povedala, ak by si mala niekoho navnadiť na prečítanie si tvojej knihy?
Knihu odporúčam hlavne tínedžerkám, ktorým je aj určená, ale môže zaujať aj staršie čitateľky, čo sa mi už potvrdilo. J Myslím si, že sa v nej venujem téme, ktorá ešte nie je taká okukaná na našom trhu, a to môže byť aj jeden z dôvodov, prečo si ju prečítať. Snažila som sa ju poňať vtipne, avšak aj vážne, aby z nej vyplývalo ponaučenie. A nech si ju prečítajú hlavné tí, ktorí pri knihách radi oddychujú. Navnadiť na čítanie by mala hlavne anotácia a úryvok z knihy. Písmenká hovoria samé za seba.

8. Dostali sa ku tebe nejaké príjemné ohlasy zo strany čitateľov, ktoré ťa zahriali pri srdci?
Áno, dostali, za čo som veľmi vďačná. Človeka to povzbudí a vyvolá v ňom pocit, že jeho práca a úsilie neboli zbytočné. A zároveň ma to navnadilo písať ďalej a písať viac.

9. Aký žáner (či už v písaní alebo čítaní) preferuješ?
Ako som už vyššie spomínala, hlavne YA a fantasy. Prečítam si však všetko. V tomto smere nie som prieberčivá. :D

10. A teraz taká milá vianočná otázka: Čo si praješ pod stromček?
Ešte som sa nad tým nezamýšľala, ale určite to bude nejaká knižka a možno teplý sveter. J Materiálne veci a darčeky ako také si už veľmi s Vianocami nespájam. Je to milé a poteší to, samozrejme, avšak najviac si vždy prajem zdravie a šťastie pre rodinu.

11. Ako tráviš Vianoce?
Väčšinou tak klasicky, papučkovsky, pri telke, pri knižke. Rada pečiem a následne to aj veľmi rada zjem. :D Samozrejme, mojim Vianociam nemôže chýbať tradičná Popelka. Bez tej si sviatky neviem predstaviť, hoci som ju už videla nespočetne veľa krát. 

Kniha Dievča s maskou bola pokrstená v Nitre (autorka je napravo).



Autorke ďakujem veľmi pekne, že si našla čas na odpovede a že bola naozaj veľmi ochotná :) 
Ak máte chuť prečítať si túto knižku, smelo do toho! Pre väčšiu motiváciu si môžete prečítať recenziu na túto knihu- TU.

sobota, 6. decembra 2014

Vianočná súťaž s Ermenbooks

Blíži sa čas Vianoc a preto je načase zasúťažiť si o knižky! Začítať sa do krásnych príbehov, počúvať šuchot papiera a popíjať popri tom čaj pri kozube a v teplej deke... môžete aj vďaka Ermenbooks! 

Vianoce sa blížia a ja som sa rozhodla usporiadať Vianočnú súťaž o tri knižky. Čas Vianoc je jedinečný, každý rok je iný a atmosféra nenapodobiteľná. Kníhkupectvá a obchodné centrá sa napĺňajú, prázdne miesto za šatami v šatníku sa vypĺňa a každý deň odpočítavame, kedy už bude toho dvadsiateho štvrtého. Vôňa koláčov a medovníkov čoraz viac pribúda na intenzite... No nám knihomoľom ide len o jedno- dostať čo najviac kníh a prežiť čo najviac dobrodružstiev :)

Nebudem teda zdržovať a poviem narovinu o čo sa bude hrať- o knihu Na počiatku bolo koleso od Z. Slaninky, Denník nočného motýľa od Rachel Kleinovej a o knihu Môj nevlastný brat (recenzia TU) od Enji Rúčkovej- táto kniha je aj podpísaná od samotnej autorky.



A čo preto, aby ste mohli jednu z nich získať, treba urobiť?

  • Musíte mať poštovú doručovaciu adresu na území Slovenska. 
  • Zúčastniť sa súťaže od 6.12.2014- 23.12.2014 (výhry vám prídu síce po Vianociach, no aspoň vám urobia radosť a aj po rozbalení všetkých darčekov, sa na výhru budete tešiť :)
  • Mať chuť súťažiť :) 
  • Na e-mail, ktorý vám pošlem v prípade výhry, treba reagovať do 24.12.2014.
  • A napísať komentár, kde sú malé súťažné podmienky :) 
Ešte by som chcela povedať, že tentoraz v povinnej úlohe nebude dať LIKE na facebookovú stránku. Prišla som na to, že vás nebudem priamo nútiť na to, aby ste klikli na tlačidlo "Páči sa mi to", mali by ste na neho kliknúť sami. Nebude to teda podmienka, ale ak tak chcete urobiť, môžete tak urobiť TU. Urobí mi to velikánsku radosť a žiadne novinky a oznamy z blogu Ermenbooks vám neujdú :) 

Súťažný komentár: 
  • Do prvého bodu mi napíšte aký máte e-mail- aby som vás vedela v prípade výhry kontaktovať. 
  • Napíšte mi vaše meno na GFC.
  • Čo práve čítate? 
  • Máte radšej DIVERGENCIU/ HRY O ŽIVOT? Predovšetkým ma zaujíma, ktorý príbeh sa vám viac páči. Ak chcete, tak potom ku tomu sa môžete vyjadriť o filme alebo knihe. 
  • Čo milujete na Vianociach najviac? 
  • Čo si želáte pod stromček? Ak aj knihy, môžete mi napísať názvy, som veľmi zvedavá ;) 
  • Ktorú knihu z ponúkaných (zo súťaže) si želáte najviac? Môžete mi ich napísať aj v poradí, v akom si ich želáš. (Ak bude záujem o knihy celkom rovnaký, budem brať tento bod ako dôležitý, zatiaľ len ako informačný.) 
  • Kupujete radšej knihy cez internet alebo v kamenných kníhkupectvách? 
  • VSTUP NAVIAC môžete získať, ak budete túto súťaž zdieľať na facebooku, stačí mi tu dať link :)
Tak snáď tu je všetko objasnené, budem sa tešiť z každej účasti.
 Chcela by som sa ešte poďakovať E. Rúčkovej za spoluprácu. 
Hurá do súťaženia, nech je čaro Vianoc nekonečné! 


utorok, 2. decembra 2014

Vianočne- Na slovíčko s... Enjou Rúčkovou!

V rámci projektu Vianočne- Na slovíčko s... som si pre vás pripravila rozhovor s veľmi obľúbenou a známou autorkou- Enjou Rúčkovou. Má za sebou samé úspešné knihy- sama hovorí, že ju inšpiruje realita a asi aj preto sa čitateľky v jej príbehoch často nájdu. Ako Enja tvorí, či momentálne niečo píše a ako trávi Vianoce sa dozviete v rozhovore...


1. Aké korektúry musí absolvovať váš rukopis, dokým sa dostane do výslednej podoby? 
O korektúry sa stará vo vydavateľstve editor... Niekedy mi opravený rukopis pošlú (a vyzerá ako zlý diktát, ktorý opravila učitelka červeným perom), niekedy nie.
Čo sa týka chýb, väčšinou mi opravujú bohemizmy, zlý slovosled, zle vyskloňované slovo alebo hovorové výrazy.

2. Kde čerpáte inšpirácie na svoje príbehy?
Inšpiruje ma realita. Chodím s otvorenými očami, veľa čítam. Čokoľvek čo vo mne zanechá silný dojem, som schopná použit v knihe, ale vždy to nejako zamaskujem, aby sa dotyční nespoznali. Pri písaní ČKDT som napríklad použila jeden rozhovor, ktorý sa odohral v autobuse a ktorého som bola nechceným svedkom. Alebo mám takú métu do budúcnosti - veľmi rada by som napísala fantasy príbeh inšpirovaný jedným odborným botanickým článkom z časopisu.

3. Aký osobitný prívlastok by ste dali svojej každej knihe?
Hneď ako je moja kniha hotová, archivujem si ju v skrini (tam, kde, ju je najmenej vidieť) a viac sa k nej nevraciam. Prívlastky svojim knihám nedávam, viem ich len kategorizovať podľa žánru alebo podľa hlavnej myšlienky.

4. Vznik ktorej knihy Vám trval najdlhšie a, naopak, najkratšie?
Najdlhšie asi RTSP (začala som ako 17 ročná, skončila ako 27 ročná), najkratšie asi Karambol (3 mesiace), ČKDT (5 mesiacov). Najviac zo všetkého som sa trápila s Mostom kolibríkov. Nejde ani tak o časové obdobie, ale skôr o mozgovú aktivitu, no na výsledok som nesmierne pyšná. 

5. Dokážete sa písaním kníh uživiť?
Hovorí sa "chudobný ako spisovateľ", takže nie, písaním sa nedá uživiť... na Slovensku určite nie. Musíte mťt normálne zamestnanie, aby ste mohli každý mesiac poplatiť svoje účty. Človek, ktorý v dnešnej dobe píše, tak robí nie pre prachy, ale pre vlastné potešenie (preto, že mu to niečo dáva do života). 

6. Aké knižky čítate Vy? Ako relaxujete? Čítam všetko čo sa mi dostane pod ruku - prednostne YA literatúru. Tá ma však v poslednom čase prestáva baviť, lebo všetko je o tom istom, takže som presedlala na fantasy a "dospelácku" literatúru (rôznych žánrov). 

7. Ako dlho denne píšete? Mávate obdobia, keď Vás zastihne spisovateľská "stopka"? Ak áno, prezradíte nám na ňu" liek"?
Ak mám o čom, tak píšem denne (väčšinou doobeda, cez voľný víkend aj celé dni). Ak nemám o čom, tak sa do písania nenútim. Netlačím na pílu. Viem, že ak má inšpirácia prísť, tak príde. 
Spisovateľská "stopka" - to sa stáva a často. Niekedy aj celé mesiace nenapíšem ani čiarku, z čoho som potom už aj nervózna, lebo pre mňa je písanie hobby, pri ktorom si skvele oddýchnem. Liek na ňu... na mňa funguje príroda. Hory. Načerpanie pokoja. Prechádzky. Niekedy návrat na miesta, na ktoré mám príjemné spomienky. A znova platí, že nesmiem tlačiť na pílu. 

8. Kde sa Vám najlepšie píše a za akých podmienok?
Viem písať len doma, vo svojom "kúte", na pevnom PC. Doma musím mať pokoj, nikto ma nesmie otravovať. Vypekám si hudbu a tvorím. Som vtedy fakt "mimo". 

9. Vaše prvé knižky vyšli vo vydavateľstve Motýľ, jedna v Hladohlase a najnovšie v Evitapresse. Na základe čoho si vyberáte vydavateľstvo? 
Motýľ mi dal šancu, za čo som im vďačná. Pokračovanie ČKDT vyšlo v inom vydavateľstve, lebo je to román pre dospelých. A Evitapress - to sú vyslovene romány pre mládež, tkzv. "evitínky", zamerané skôr na mladšie ročníky ako knihy, ktoré mi vydal Motýľ. Tak asi tak. 
Nedá sa tvrdiť, že si vydavateľstvá "vyberám". Ja niečo napíšem a keď to nespadá do edičného plánu vydavateľstva, tak skúšam iné. To je úplne normálna vec.

10. Chystáte si pre nás, čitateľov, niečo nové? Pracujete na niečom? Ak áno, neprezradíte nám aspoň tému príbehu? 
Chystám urban fantasy so všetkým, čo v tomto žánri má byť.

11. A posledná otázka: Ako trávite Vianoce? 
Vianoce trávim s rodinou, doma. Máme deti, takže sa všetko prispôsobuje im - od stavania vianočného stromčeka, po večeru a čakanie na darčeky. Potom chodíme za jednými starkými, hneď na to za druhými, navštívime aj naše tri                                         prababky a je po vianočných sviatkoch. 

Dúfam, že sa vám rozhovor páčil a chcela by som sa poďakovať samotnej autorke, že bola  milá a ochotná vypočuť si moje otázky, našla si čas a odpovedala mi. :)