nedeľa, 31. mája 2015

Poučka o podstate predvídateľnosti Katherín

Neuveriteľný inteligent bez štipky humoru a s nadšením pre matematiku. 
Arab, ktorý je mierne pri sebe a odmieta ísť na univerzitu. 
A k tomu devätnásť Katherín, zlomené srdce, šialený road trip a poučka, ktorá má predpovedať dĺžku vzťahu... 

Autor: John Green                                                                           
Počet strán: 260
Žáner: príbeh z reality 
Vydavateľstvo: YOLi (Ikar) 
Rok: 2015 

Anotácia: 
Colin Singleton je zázračné dieťa, ale nie génius. Aspoň to on tak hovorí. Idú mu cudzie jazyky, matematika, logika, literatúra, geografia, fyzika... proste všetko. Jeho problém je skôr ten, že nemá priateľov, zmysel pre humor, spontánnosť a takú odviazanosť. Mal devätnásť frajeriek, ktoré sa volali Katherine. Toto meno sa nemôže písať s "C" alebo ináč. MUSÍ sa písať K-A-T-H-E-R-I-N-E. Bohužiaľ od všetkých dostal kopačky práve on a práve teraz sa z tých posledných nevie spamätať, lebo on ju naozaj ľúbil. Ona bola preňho všetkým a skončila to s ním. 
Našťastie, jediný Colinov priateľ, Hassan (ktorý je mimochodom Arab a rád používa arabské nadávky) mu navrhne, aby spolu šli na šialený road trip. Aby: 
1. Colin zabudol na svoju poslednú Katherine.
2. Aby si vyliečil zlomené srdce. 
3. Každý predsa chce prežiť so svojím najlepším priateľom šialenú zábavu! 

A tak sa teda vydajú na šialený road trip, kde sa stretnú s rakúsko-uhorským arcivojvodom, diviakmi a aj peknou a citlivou Lindsey
Chalani nakoniec uviaznú v malom mestečku Gutshot, kde je najväčšia budova asi tak stará textilka. A zoznámia sa už so spomínanou Lindsey. Práve jej mama ponúkne mladým mužom brigádu a k tomu nocľah, aby tam strávili aspoň pár dní. A tak Colin a Hassan okrem zárobku získajú aj pekné spomienky a minimálne jednu priateľku- Lindsey. 
Zázračné dieťa si však vzalo do hlavy, že zloží poučku, aby vedel vypočítať dĺžku vzťahu. Bude na nej pracovať každý deň, aj keď mu veľa krát nevyšla, nevzdal sa, prerobil ju a usilovne na nej pracoval. Pretože jeho ambíciou je, aby si ho ľudia pamätali a aby niečo dokázal. Napríklad aj takúto nezvyčajnú poučku. 
Dni letia, príhody sa hromadia a boľavé srdce pomaly zabúda. Poučka je skoro dokončená a medziľudské vzťahy sa ako stále vyvíjajú, až príde jeden zlom... a ten poruší všetky pravidlá. 


"Lenže mamy klamú. Majú to v pracovnej náplni."

Moje hodnotenie: 
Táto kniha má opäť dve vydania a ja mám to v mäkkej väzbe. Obidve obálky sú zaujímavé, aj keď mne sa viac páči práve tá, ktorú nemám. Lebo knihu som dostala, ale to je v podstate jedno, lebo tu ide o príbeh. Takže aby som zhodnotila tú moju obálku- videla som aj oveľa krajšie. Tá druhá obálka je celkom pekná. 
Od Greena som čítala pred touto jeho tri knihy, ktoré sa mi veľmi páčili. Tak som teda šla na istotu, že Green nemá čo pokaziť. Veľký omyl. Po Aljaške som hneď siahla na Poučku a bola som nadšená, lebo anotácia znela naozaj veľmi sľubne. Ale nestalo sa. 
Keď čítate od Greena už štvrtú knihu, tak si vlastne uvedomíte, že až taký geniálny nie je. Že nemá až takú originalitu, lebo viaceré veci sa opakujú. Táto kniha je u mňa jednoznačne najslabšia zo všetkých jeho kníh. 
Príbeh je písaný z tretej osoby, čo by mi až tak nevadilo, ale mohol to podať radšej z prvej. 
Postavy sú suché, úplne bez emócií a nejakého elánu. Mne sa ani jedna postava nejako zvlásť nepáčila. Colin bol nudný. Hassan mi liezol na nervy. Lindsey bola celkom dobrá, ale raz hovorila toto a robila niečo celkom iné. Vôbec, ale že absolútne, som si ich neobľúbila. 
Potom tu boli poznámky pod čiarou. Niektorým sa to páčilo, ale mňa to vyrušovalo pri čítaní, lebo potom som nevedela kde som skončila (aj keď uznávam, niektoré boli zaujímavé) a boli skoro na každej tretej strane. 



Matematika tu bola zakomponovaná skoro tak ako slovenčina, lebo skoro všetko sa zaoberalo tou poučkou. Takže bolo tu dosť veľa vzorcov (ktorým som skoro vôbec nerozumela) a vysvetliviek (s chápaním to bolo také isté ako so vzorcami). Takže na môj vkus tu bolo matiky až príliš. Samozrejme nesmiem zabudnúť spomenúť malý matematický prídavok, ktorý má asi desať strán. Poslušne som si ho prečítala, ale tiež som ho nepochopila. Pre mňa to bolo písané až príliš matematicky (bohato mi to stačí na písomkách). 
Celkovo som od knihy čakala viac, lebo Greena milujem (ešte stále, aj keď toto bolo sklamanie) a myslela som si, že idem na istotu, lebo čítala som dosť veľa pozitívnych recenzií. No mňa to nudilo. Nebola tam nejaká super zápletka, dej tiež nebol rýchly. Zo začiatku to bola nuda, v strede sa to na chvíľu rozbehlo a potom sa to zas spomalilo. Knihu som čítala dosť dlho. Takže trochu to aj ľutujem, lebo za tie peniaze som mohla mať lepšiu knihu a o nič by som neprišla. 
No existujú aj takéto knihy a u mňa sa potvrdilo, že žiaden spisovateľ nie je až tak dokonalý. Úprimne nemôžem uveriť, že spisovateľ čo napísal Poučku, napísal aj Aljašku. Brutálny rozdiel. Pre mňa Poučka nemala šťavu a sklamala ma. No bez takejto literatúry by sme zas nevedeli, ktorá je dobrá. Knihe dávam so sklamaním dve hviezdičky. K môjmu názoru prikladám radu: ak si chcete knihu kúpiť, poriadne si to premyslite, lebo očakávania sú veľké. 



utorok, 19. mája 2015

Kam zmizla Aljaška

Miles mal už dosť dlho nudný život. Je potrebná zmena. A tak ju aj vykoná. Mamičkovskú opateru a vlastnú izbu vymení za štyri holé steny a protivného profesora. Veď internát je internát. A tak vstúpia do jeho života prvé cigarety, chľastanie, flákanie a rôzne rebélie... 

Autor: John Green                                                                                    
Počet strán: 219
Žáner: romantika, príbeh zo života
Vydavateľstvo: Slovart
Rok: 2013 

Anotácia: 
Miles má už po krk nudného života, bez priateľov,  plného len školy, priveľkej rodičovskej opatery a nudy. Práve preto sa rozhodne pre zmenu, pre iný vzduch. Rozhodne sa ísť na internátnu školu Culver Creek v Alabame. Aby zažil aspoň niečo vzrušujúce, neisté a zakázané.
Po veľkých luxusných očakávaniach sa Miles namiesto koženej sedačky a čalúneného dreva, zoznámi so štyrmi holými stenami s konferenčným stolíkom (stvárňuje ho kufor). Takže malé sklamanie. Našťastie Miles vyfasoval oveľa lepšieho spolubývajúceho ako izbu- Chipa Martina, no každý mu hovorí Plukovník. Je to fajn chalan nižšieho vzrastu, s ostrým, ale úprimným jazykom a skromnou, ale rebelskou povahou. 

Milesova zvláštnosť je asi tá, že je zažratý do posledných slov pred smrťou. Znie to zvláštne? Pozná skoro všetky slová pred smrťou známych osobností- zaujíma ho to a zisťuje si ich. Plukovník je skôr rebelant z chudobných pomerov, ale dobrým srdcom- pretože svoju matku si váži a ľúbi ju nadovšetko na svete.
Čoskoro Plukovník zoznámi Milesa s Aljaškou Youngovou- prekrásnym dievčaťom, ktorá je ako živá strela. Je vtipná, zábavná, rebelantská, tvrdohlavá a trochu "divoká". No Milesa okamžite očarí.

Jednak preto, lebo je to krásne dievča, je šialená a je za každú srandu.
Pomaly Miles zapadne do partie, kde ešte pribudol Takumi (japonský internátnik) a Lara (rumunské dievča). Vyskúša po prvýkrát fajčiť cigarety, aj keď najprv ide vypľuť dušu, začne si zvykať na nočné chľastačky, kanadské žartíky, poriadne nadávanie, ale aj bozkávanie, či dievčatá. Internátny život ako sa patrí. Čo by sa len mohlo stať? Všeličo, pretože:

Tajomstvom je, že Aljaška až taká veselá nie je ako vyzerá. Niečo z minulosti ju vo vnútri veľmi trápi. 
Pravdou je, že tejto podarenej partii bude horieť pod zadkom a až takí frajeri nie sú. 
No krásne je, že Miles si konečne nájde dievča a zažije prvú internátnu lásku... 

Všetko sa dá opať do starých koľají- kanadské žartíky pokračujú, chľastanie a fajčenie vo veľkom gradujú a popri tom si udržiavajú slušný priemer. Spolu filozofujú nad labyrintom života, posledných slovách, smrti a prečo vlastne život žijeme. 

No zrazu sa stane niečo, čo nikto nečakal. Hrozné, strašné, rýchle a nenavrátiteľné... A je potrebné, aby si položili všetky otázky ešte raz a poriadne sa zamysleli, keď chcú odhaliť aspoň kúsok pravdy... 


"Prečo fajčíš tak brutálne rýchlo?" opýtal som sa. Pozrela sa na mňa a zoširoka sa usmiala. 
"Ty fajčíš pre potešenie. Ja fajčím, aby som umrela." 
 Moje hodnotenie: 
Obálka na prvý pohľad nevyzerá príliš zaujímavo, skvostne alebo strhujúco. Je jednoduchá- čierne pozadie, pekné písmo a biely kvietok s jedným odchádzajúcim lupeňom. Nič viac a nič menej. Kniha nemá ani prebal. Takže tomu, kto túto knihu nečítal, pripadá obálka obyčajne a nezaujímavo. No v skutočnosti sa úplne hodí k príbehu, pravý čitateľ v nej nájde to, čo sa v nej skrýva. Takže je svojím spôsobom tajomná a mne sa páči čím ďalej, tým viac. A tiež sa mi páči akým písmom je napísané slovo "Aljaška".
Od Greena je toto pre mňa už tretia kniha, takže som vedela, čo približne môžem očakávať. Ak by som to mala zhodnotiť, tak Na vine sú hviezdy sú na tretej priečke, na druhej Papierové mestá a na prvej (zatiaľ) Kam zmizla Aljaška. Momentálne sa chystám aj na Poučku o predvídateľnosti Katherín, takže až potom bude poradie ucelené.
Green je proste Green. Vtipné rozprávanie ma chytilo už od prvej strany, takže som sa nepatrne usmievala už na začiatku. Nechýbali žartíky, smiešne pripomienky, drzé hlášky a novinkou sú nadávky. Poriadné hrubé nadávky, ktoré mi však skoro vôbec nevadili. Slovart tentoraz dal dôraz na živý tínedžerský slovník a nie rýdzu krásnu slovenčinu. Práve preto bol príbeh o niečo uveriteľnejší, postavy nám, pubertiakom, bližšie (pretože aj my niekedy nadávame ako pohani) a celkovo som si vedela postavy lepšie uceliť a vytvoriť si o nich mienku. Green vedel kde presne má dať tieto nadávky, aby sa hodili, vyzneli vtipne, ľahko a zobrazovali uveriteľnú situáciu. Takže čo sa týka štýlu písania, nesklamal. Dokonca sa v mojich očiach dostal vyššie, pretože táto kniha bola napísaná úplne perfektne. Čítala sa ľahko, bola vtipná a svieža, mala silný príbeh, nadávky, blízke postavy, hlboké úvahy, rebelnosť a kanadské žartíky. Je proste dokonalá.  Nie je hrubá a predsa v sebe ukrýva krásny príbeh, ktorý je rozdelený na dve časti: predtým a potom.

Čo sa týka postáv, bolo tu pár trhlín. Miles, hlavný hrdina a rozprávač príbehu, bol naozaj skvelý. Bol úprimný, mal vtipné názory a neopisoval nudne, ale vecne a zaujímavo. Jeho myšlienky, úvahy, výčitky alebo spomienky bolo radosť čítať. Mne sa naozaj veľmi páčil a zaujal ma. Nebol nejaký veľký exot a možno práve to ho robilo výnimočným.

Plukovníka som milovala. Možno asi tak ako Milesa. Nadával síce zo všetkých najviac a aj najviac vystrájal, ale bol to dobrý kamarát a spolubývajúci. Až neskôr sa ukázalo z akých pomerov pochádza, ale nehanbil sa za to. Bol pyšný na svoju mamu- ako žije, ako vie žiť, ako všetko prežila, kde žije a ako ho vychovala. Že sa oňho stará a platí mu školu. Miluje ju viac ako svoj život a keď doštuduje, chce jej kúpiť dom. No nie je to úžasné/sladké/milé? Možno práve preto som mala Plukovníka tak rada... 

"Máš opicu?"
"Ako farár alkoholik v nedeľu ráno."
"Asi si nemala toľko piť," dohováral som jej.
"Rambo, mal by si vedieť, že som strašne nešťastný človek."



Laru a Takumiho by som nevedela až tak podrobne "vysvetliť", pretože neboli až takou veľkou súčasťou príbehu. Boli síce dôležitou súčasťou partie a zábavy, ale najväčšia trojka bola Aljaška, Plukovník a Miles. Lara a Takumi k nim neboli až tak blízki, aj keď si boli blízki dosť. Beriem ich ako dve neodlúčiteľné, ale nie až tak blízke postavy. Kažodpádne oživovali dej, konverzácie a pomáhali k najväčším vylomeninám, za čo im je čitateľ určite veľmi vďačný... 
Aljašku som si nechala naschvál nakoniec, aj keď patrí ku hlavným postavám. Pri nej som totižto našla jedno veľké mínus pre Greena. Green totiž nevie vymyslieť originálne dievča do svojej knihy. On totiž vytvoril jedno, dal im dve mená- Margo a Aljaška a vsadil ich do dvoch kníh. Aljaška mi neskutočne pripomínala Margo. Obidve boli šialené, zábavné, srandovné, drzé, nevyspytateľné, ale v hĺbke duše veľmi smutné. Týmto ma Green dosť sklamal. Aljaška a Margo (teraz sa budem opakovať... asi tak ako Green) nemali od seba ďaleko a autor na nich dvoch vystaval dva veľké príbehy. Takáto neoriginalita sa mi vôbec nepáči. Keďže som čítala prvé Papierové mestá, Margo ma nadchla. Pri Aljaške som už hľadala jej spoločné znaky s Margo a bolo ich dosť veľa. Dva príbehy a podobné dievčatá. Myslím si, že mohol vymyslieť niečo lepšie a nie opakovať sa. Kam zmizla Aljaška je ale staršia kniha, takže Aljaška je staršia ako Margo. Nič viac k tomu nepoviem len to, že keďže sa mi páčila Margo, páčila sa mi aj Aljaška. Aj keď musím povedať, že Aljaška ešte o niečo viac, čo je dobré znamenie. Milovala som ju takisto ako Plukovníka a Milesa.
Celkovo knižku hodnotím veľmi kladne- nadchla ma. Neskutočne silný príbeh okorenený humorom, hriešnym životom a úvahami. Knihu určite odporúčam tým, ktorí majú radi silné príbehy, dobre napísané knihy, milovníkom lásky, fajčenia a smútku. Táto kniha vo mne vyvoláva veľmi silné pocity a bola mi krátka. Vďaka tomu, že mi prehovorila do duše a uvedomila som si pár vecí, by ju som vedela čítať donekonečna, bola napísaná (aspoň pre mňa) úžasne. Predbehla aj Papierové mestá a Na vine sú hviezdy, aj keď som Poučku ešte nečítala. Aj napriek neoriginalite dievčat, knihe dávam päť hviezdičiek. Pretože keby som ju čítala pred Papierovými mestami, Aljaška by bola originálna. Ale ja som čítala prv "mestá" ako Aljašku, takže mi prišla skôr originálna Margo. Neviem, či som to napísala zrozumiteľne, ale chcem tým povedať- že knihu nesmiem súdiť podľa toho, čo som skôr čítala, lebo tá druhá nemôže za to, že v prvej bola podobná postava. Ináč je kniha u mňa medzi najobľúbenejšími a veľmi ma chytila za srdce, snáď sa s podobnými stretnem už čoskoro... 



piatok, 15. mája 2015

Unboxing #2

Po dlhom čase som sa vrátila s čerstvým úlovkom! Dnes mi moja nová kráska prišla, pofotila som ju a druhý Unboxing je na svete. Čo mi dnes zlepšilo deň a ako som sa ku tejto knihe dostala? 


 Vyšla vo vydavateľstve Slovart. Je to čerstvá novinka. Má originálnu obálku, krásny vzhľad a ja som veľmi zvedavá na obsah. Možnože už poniektorí tušíte o akú knihu asi ide. No tých, čo ani len netušia, budem držať ešte chvíľku v napätí...

Kniha mi prišla v kvalitnom kartónovom balení


Fotka zhora... 
Na knihu som sa neskutočne tešila, tak som začala balík otvárať. Mal na sebe síce poriadny a kvalitný lep, ktorý len tak ľahko nepustil, ale túžba držať knihu v rukách ma premohla a tak som to zvládla!

Už ju skoro je vidno! 
Tak a teraz je načase odhaliť pravdu ako som sa ku knihe dostala. Neviem či ste sa dopočuli, ale zas nie až tak dávno vyhlásilo vydavateľstvo Slovart tzv. "súťaž", kde ste mali poslať svoje crazy uletené fotky, ktoré boli niečím výnimočné a zaujímavé- inšpirované letom, zábavou a cestovaním. Tie s najväčším počtom lajkov sa dostali do ďalšieho kola, z ktorého vybrali osem najkrajších/najlepších/najzaujímavejších, ktoré išli na obálku tejto knihy! Takže logicky z toho vyplýva, že medzi šťastlivcami som sa ocitla aj ja. Neuveríte, akú som mala neskutočnú radosť, keď som si uvedomila, že moje meno bude v knihe a moja fotka na obálke! 
Tramtadá! Slovenská obálka je už na svete
Nič však nie je úplne dokonalé. Moju fotku tam až tak veľmi nevidno, ale to nevadí. Je totižto tá zadná v ľavom dolnom rohu, kde je talianska ulička. Keď som tú fotku fotila s mobilom, ani by mi len nenapadlo, že niekedy bude na knihe! Veď cesta životom je nepredvídateľná... Teda aby som sa vrátila ku tej fotke- nie je ju až tak vidieť, ale ja som aj tak neskutočne Slovartu vďačná, že moju fotku vybrali, že mám meno v knihe, že mám zadarmo knižku na čítanie a že som dostala naozaj pekné záložky :) 


Malá vec= veľký darček pre knihomoľa
Ako vidíte, záložky sú naozaj pekné, sú obojstranné. Z jednej strany je Zoella a z druhej Alfie! Bolo to veľmi milé prekvapenie od vydavateľstva, takže ešte raz veľmi pekne ďakujem :) 

To je odo mňa asi nadnes všetko :) Snáď neľutujete tých pár minút čítania a prezerania si fotografií (ktoré nie sú až v tak úžasnej kvalite). Pre mňa je vždy Unboxing také malé trýznenie, pretože rozbaľovať musím pomaly a postupne,lebo musím všetko odfotografovať. Ja som šťastná aj z obálky, knihy, záložiek... proste zo všetkého. Knihomoľovi veľa ku šťastiu netreba :) 


             Čo si myslíte vy o slovenskej verzii obálky knihy Girl Online?

sobota, 9. mája 2015

Očarená nocou

Typické francúzske uličky, voňavá horúca čokoláda, steny historických múzeí a neustále prevracanie listov obľúbených kníh. Úžasná atmosféra, však? Domyslite si ešte božského chlapca a jeho rúškom zakryté tajomstvo...

Autor: Amy Plum                                                                                     
Počet strán: 316
Žáner: romantika, fantasy
Vydavateľstvo: Motto (young)
Rok: 2013

Anotácia: 
Američanka s francúzskymi koreňmi, Kate Mercierová, sa po smrti rodičov spolu so svojou staršou sestrou Georgiou presťahuje do Francúzska ku svojim starým rodičom. Kate je na rozdiel od sestry skôr samotársky a tichý typ, ktorý celé prázdniny číta doma knihy, prípadne chodí do múzeí, ktoré ju fascinujú. Je totiž ešte stále zasiahnutá veľkým smútkom a temnotou, čo spôsobila smrť jej rodičov.
Jedného dňa sa po presviedčaní svojej sestry rozhodne ísť si čítať do neďalekej kaviarničky v meste, v Paríži. Práve tam natrafí na tajomného chlapca s božskou postavou, čiernymi vlasmi a anjelským výrazom, ktorého pohľad ju veľmi znepokojí. Po pár "náhodách" sa teda zoznámi s dotyčným- Vincentom Delacroixom, pri ktorom ma stále pocit, že jej niečo tají. Kate sa dychtivo vypytuje a hľadá odpovede, no Vincent sa hneď premení na nedobytnú bránu a nič neprezradí, čo Kate tak trošku vytáča, hlavne keď uvidí až priveľmi zvláštnu vec na stanici... 
Nekonečné pátranie po pravde privedie Kate k zisteniu, veľmi znepokojujúcemu- nájde fotku z devätnásteho storočia, kde je Vincent. Presne taký istý, s ktorým sa zoznámila. To nedá Kate ani spať a veľký otáznik je čím ďalej tým tažší, až sa napokon prevalí. 
Vincentova krása, dom v ktorom býva, šarm, znalosť niekoľkých svetových jazykov spočíva v tom, že... nie je človek. Je revenant- bytosť, ktorá zachraňuje ľudské životy tak, že sa sama obetuje, ale neumrie. Nad Vincentovou existenciou sú však viaceré otázky nezodpovedané, že to ani Kate nedáva zmysel. Môže vôbec takáto bytosť ľúbiť? Áno može. Práve Kate zobudí Vincentove city po neuveriteľne dlhom čase. Je dokonalý, romantický, vtipný, milujúci, starostlivý, príťažlivý, ale jeho poslanie je až príliš nebezpečné a vyčerpávajúce. Hlavne vtedy, keď je Kate človek. 
Či láska revenanta a Kate prežije, je otázna. To a aj objasnenia a odpovede na otázky nájdete v knihe plnej francúzskej atmosféry, slovíčok, magických bytostí a čitateľ priam bude pozorovať okrem lásky aj dobré a zlé sily. Ktorá nakoniec vyhrá? V hre je totiž láska, život, nebezpečenstvo a aj oveľa viac. Nočný Paríž v sebe skrýva oveľa viac, ako si myslíte... 

Moje hodnotenie: 
Amy Plum s prvotinou svojej trilógie
Priznám sa, že o tejto knihe som nepočula a v kníhkupectve ma preto upútala obálka. Najskôr kvôli zjavnému Parížu a tajomnej zelenej. Obálka možno nie je z najkrajších, ale mňa upútala a neskôr aj anotácia. 
Knihu som čítala pomerne dlho- skoro mesiac. Je pravda, že som na ňu nemala až tak veľa času, ale keby bola výborná, ten čas by sa našiel. Oceňujem to, čo vytvorila autorka v knihe- neskutočne reálne prostredie Paríža. Autorka opisovala všetko tak dobre, že ste si to vedeli predstaviť a usmievali ste sa nad tou krásou. To sa mi veľmi páčilo- vidno, že tam žije a denne po tých miestach chodí. 
Postava Vincenta sa mi páčila- bol dokonalý chalan a to len preto, lebo nebol človek. To sedí. Jeho správanie bolo adekvátne, rozumné a svojím spôsobom aj tajomné. Každé dievča by malo niekedy spoznať niekoho takého ako je on. 
No a Kate- tá až taká dobrá nebola. Zo začiatku mala moje sypmatie- čítala knihy, mala rada kultúru a históriu, čo bolo normálne. No niekedy sa správala až príliš smiešne a hlúpo alebo až priveľmi múdro. Bol to veľký extrém a vidno, že autorka si Kate až tak úplne neucelila. 
Kniha mi pripadala písaná takým nevyspelým štýlom. Niektoré dialógy boli síce vtipné, ale väčšina mi pripadala písaná ako pre hlupákov. Ako keby čitateľ nevedel čítať medzi riadkami, takže všade boli kontrolné otázky, až to bolo otravné a zbytočne veľa textu. Niektoré opisy boli dosť detské, čo mi tiež vadilo. Postavy majú šestnásť rokov, ale autorka im vymýšľala dialógy a písala o nich, ako keby mali dvanásť. A ten koniec- bol ako zo zlej knihy. Hrozne predvídateľný- z Kate, čo sa skoro nikdy nesprávala ako odvážna, odrazu z nej tiekla krv od rán mečmi (pretože bojovala s najhorším z najhorších), ale ona všetko v pohode zvládla, je predsa dokonalá hrdinka. Skoro nikdy nemala strach a všetky pravidlá vo svete revenantov zázračne porušovala len ona. Nikto iný. A nikto nevie prečo. 


Okrem atmosféry teda musím pochváliť autorku za to, že si vymyslela revenantov a numov. Vytvorila nové bytosti, nový systém (čo bolo celkom zbytočné, keďže Kate ho celý porušovala)  . To sa mi páčilo, lebo to nie je otrepané. 
Od knihy som čakala určite viac- vyzeralo to úžasne, ale výsledkom je mesačné čítanie knihy, čítanie "nevypísanej" autorky a pekného francúzskeho prostredia so spojením krásnych chalanov a nového sveta. Autorkin štýl ma teda vôbec neoslovil, aj keď musím uznať, že celý príbeh je originálna myšlienka, ktorú však mohla lepšie spracovať. Možné je aj to, že výsledok je aj kvôli prekladu a v origináli to je možno lepšie. Ku druhej časti sa asi nedostanem- na zozname mám, myslím si, zaujímavejšie tituly na čítanie ako je pokračovanie, ale nikdy nehovor nikdy.
Je to taká fantasy priemerná oddychovka, ktorá si ale určite nájde spokojnejších čitateľov ako som ja.