nedeľa 29. novembra 2015

Ako si nájsť čas (nielen) na čítanie...?

Dnešný príspevok som sa rozhodla venovať problematike takmer každého knihomoľa, či obyčajného smrteľníka. Prečo? Lebo najdôležitejšie je čas si zorganizovať a výhovorka typu "Ja nemám čas" neexistuje... 

Najprv si zoberte papier a pero. Do jedného stĺpca si napíšte  10 vecí (činnosti,osoby) na ktorých vám najviac záleží. Do druhého stĺpca si napíšte 10 vecí ktorými najviac trávite svoj čas.
Máte to porovnané? Ak s časom viete zaobchádzať, stĺpce sa takmer zhodujú.
A ak nie, tento článok je určený práve vám.


Čas je veľmi vzácny. Je to jediné čo máme. Problém je, že ho máme málo a nevieme s ním hospodáriť (hovoríme tomu, že nestíhame). Častokrát ním mrháme, "zabíjame" ho a ani si nevšimneme ako sme ho mohli využiť. Pretože ak čas naozaj využijeme efektívne s tým, čo nás baví a máme radi, máme zo seba lepší pocit a náš život sa stáva plnohodnotnejší

1. Závislačíme na internete a sociálnych sieťach 
Nemusíte ma presviedčať, že to nie je váš prípad. Lebo je. Takmer v každom mobile máme nainštalované aplikácie ako je Facebook, Instagram, Snapchat, Twitter atď. Už len kým si skontrolujeme upozornenia, odpíšeme na správy, prípadne niečo odfotíme a pozrieme si aktuality, zaberie nám to nejaký čas. Na tom samozrejme nie je nič zlé. No veľa z nás mrhá čas tým, že 10 minút si dookola prezerá nástenku Facebooku (tie isté prípsevky si pozrie pre istotu aj päťkrát), čaká kým mu niekto napíše či odpíše a za dôležité považuje byť "online", lebo čo ak nejaký jeho kamarát bude o 5 minút potrebovať pomoc a on tu nebude? Popri tom si prečíta nejaké články o katastrofách vo svete, trápnostiach alebo úspechoch v šoubiznise a... čas beží. Ubehne polhodina, hodina, dve hodiny a ten dotyčný sa za ten čas nedozvie nič užitočné ani dychberúce (samozrejme je pár výnimiek) a jediné na čo príde je to, že ubehlo veľa času a ak sa chce naučiť, na čítanie alebo nejakú jeho obľúbenú aktivitu už nezostáva čas. Takže... smola. Možno zajtra, nie?


2. Neuvedomujeme si, ako môžeme efektívne využiť čas 
Za celý deň nastane pár chvíľ, keď nemáme čo robiť (napr. cestujeme, nudíme sa v škole cez prestávky, na niekoho čakáme...). Nám to však príde ako kratochvíľa cez ktorú nestihneme nič urobiť. Ale je to naozaj tak? Takýchto pár kratochvíľ sa v konečnom spočítaní môže zastaviť na 30 minútach alebo aj viac. Záleží na tom o aké ide. Aj taká cesta autobusom urobí svoje. Keď sa začítaš ráno do knihy (hoc len na 15 minút), urobí to svoje a cestou domov tiež, znamená to, že čítaš už polhodinu a to je lepšie ako nič. Keď sa ale napr. jedná o nejaké iné činnosti (písanie, športovanie) pokojne si môžeme zaobstarať nejaký zošítok, kde si budeme písať nové nápady, myšlienky alebo citáty. Alebo si môžeme urobiť nejaké domáce a doma toho budeme mať menej. Nezdá sa to lepšie?

3. Kto chce hľadá spôsob, kto nechce hľadá dôvod 
Platí to aj v tomto prípade. Všeobecne platí, že ak naozaj chceme stihnúť toľko a toľko vecí, budeme na to myslieť, chcieť a snažiť sa, stihneme to. Alebo prinajhoršom stihneme takmer všetko. Budeme mať motiváciu, čo znamená, že nebudeme nič preťahovať, normálna činnosť nám nebude trvať dvakrát dlhšie a aj na učenie budeme navnadení, aby sme sa to rýchlo naučili a potom bude odmena. Samozrejme to neplatí, keď naše učenie vyzerá tak, že dvadsať minút pozeráme do blba, lebo myslíme na niečo úplne iné, vyhovárame sa (teda sme leniví) alebo sa pripneme na internet, lebo tam sa určite deje niečo zaujímavejšie. To nie je učenie, ale zabíjanie času. Mali by sme si uvedomiť motiváciu, chcenie a takisto aj odmenu, to bude náš najväčší poháňač.

4. Byť dobre naladený a to znamená byť vyspatý 
Spánok= energia. A to znamená, že budeme živší, bystrejší a energickejší. Viem, že niekedy sa škola NEDÁ stíhať a niekedy ani nemáme čas na spánok. No možno je lepšie nedoučiť sa úplne celé učivo neskoro večer a ísť spať, lebo ráno sa to môžeme naučiť rýchlejšie a vlastne celý deň bude oveľa lepší, keď budeme odpočinutí. Ak nie sme vyspatí sme väčšinou omámení, nevnímame, nič sa nám nechce a je to takpovediac zabitý deň. Náš čas by sme si mali užívať lebo nevieme aký dlhý ho budeme mať a je potrebné si ho užívať vecami ktoré nám robia radosť.


5. Uvedomiť si, že efektívnejšie využívať čas má dopad na všetko 
Áno presne tak. Sme šťastnejší, spokojnejší, uvoľnenejší a baví nás to. Je potrebné uvedomiť si, že byť každodenne tri hodiny na počítači či mobile nie je dôvod na radosť. Čo tak namiesto hodinového chatu s kamarátkou plného smajlíkov a prázdnych správ by ste sa stretli? Určite by to zmenilo nielen kamarátske puto, ale mali by ste o niečo plnohodnotnejšie a zaujímavejšie strávený čas. Každá sekunda človeka je neuveriteľne vzácna a všetci by sme si mali vážiť to, že môžeme robiť čo len chceme. Je však smutné, že niekto si chce čítať, ale kvôli slabej vôli si uvedomí, že ten čas trávil na internete, kde sa nedialo NIČ. Alebo že sa nestihne naučiť na dôležitú písomku, lebo s kamarátkou riešila lak na nechty alebo zadaného chalana, ktorý je len pastva pre vaše oči.


Priznám sa, že sama nie som s využívaním času expert, ale aspoň sa snažím a pracujem na tom. Jeden týždeň (čítala som DD5) vyzeral asi tak, že hneď po škole som bežala domov čítať si, potom som sa naučila a trochu pred spaním som bola na internete. Čítala som oveľa rýchlejšie a bola som so sebou spokojnejšia a viac "zažratá" do príbehu. Dnes keď sa poobzeráme okolo seba a polovica ľudí čumí do mobilu, sedí doma za počítačom, sleduje nezmyselné relácie a číta prihlúple články na internete. Niekedy mi je z toho až smutno, kam tento svet speje a že nikto si to nedokáže uvedomiť. Tento článok si možno prečíta len pár z vás. No možno aspoň jedného či dvoch by mohol ovplyvniť a zmeniť konanie či zmýšľanie. A aj to je niečo. Nehovorím, že na internet nemáme chodiť vôbec a že je to tá najhoršia vec na svete. Len si nemyslím, že je zdravé byť na ňom ( a stávať sa na ňom pomaly závislým) keď sa nič zaujímavé nedeje. Taktiež som chcela, aby sa každý z vás zamyslel nad sebou samým. Lebo je čas konať.

Či vás článok oslovil a o vašom hospodárení s časom mi môžete napísať do komentáru :)

piatok 27. novembra 2015

Labyrint 2: Zhorenisko

Keď sa vystrašení tínedžeri dostanú z hrôzostrašného Labyrintu, myslia si, že už bude dobre. 
Omyl.
To najhoršie ich ešte len čaká... v Zhorenisku.

Autor: James Dashner                                                        
Počet strán: 344
Žáner: dystópia, sci-fi, romantický, dobrodružný
Vydavateľstvo: Yoli
Rok: 2015

Anotácia: 
Thomas veril, že útek z Labyrintu prinesie Flekárom slobodu, ale nemohol sa väčšmi mýliť. Život nie je ani zďaleka taký jednoduchý a ukazuje sa, že to, čo spočiatku vyzeralo ako koniec trápenia, je iba jeho začiatkom. Po krátkom oddychu sa Flekári stretávajú s mužom, ktorý výzorom pripomína potkana, a dozvedajú sa, že testovanie vstupuje do druhej fázy. Ich úlohou je za dva týždne prejsť cez najhorúcejšiu časť sveta – Zhorenisko. No Thomasova priateľka Teresa záhadne zmizne.
Na Zhorenisku neexistujú žiadne pravidlá. Flekári sa musia spoľahnúť iba na seba, nijaká pomoc nepríde a trestom za zlyhanie je smrť. CHAOS sa prostredníctvom nových premenných postaral, aby ich šance čo najväčšmi znížil.
Skúška v Zhorenisku otestuje silu priateľstva aj súdržnosti. Flekári musia čeliť aj novému nepriateľovi, ktorý je rozhodnutý prežiť aj za cenu toho, že by mal Thomasa a jeho priateľov zničiť.


Moje hodnotenie:
Na druhú časť Labyrintu som sa pustila hneď po dočítaní jednotky, pretože tá ma prekvapila a úplne ma pohltila. Čakala som opäť napínavé čítanie plné akcie, napätia a rýchleho spádu, no... nedočkala som sa. Aj pri tejto knihe som postrehla, že Dashner začne písať od takej osemdesiatej alebo stej
strany. Vtedy to začína mať grády a nejaký ten dej. Tá prvá tretina knihy je ako keby na rozpísanie sa. Nepociťovala som tam nič- ani napätie, ani pocit, že to chcem čítať ďalej... Len sa stále diali nejaké nepochopiteľné veci a tých otáznikov bolo už priveľa. Potom sa to však už rozbehlo a ja som opäť pociťovala tú istú atmosféru ako pri prvej knihe. 

Narozdiel od jednotky je Zhorenisko okorenené o viac lásky, medziľudských vzťahov, psychického rozpoloženia a ľudskosti. To sa mi naozaj páčilo. V prvej knihe mi to trošku chýbalo. Tu sa tie city už začali prevaľovať a zároveň sa aj začali rúcať. Viac sa tu skúšal rozum, keďže sa tu nachádzalo veľa klamstiev a záhadných informácií

Zhorenisko, podobne ako Labyrint, bolo tiež vymyslené naozaj originálne a nápadito. Dalo by sa povedať, že istým spôsobom to bol jeho pravý opak. Karty zamiešali aj pomätenci (ľudia nakazení
erupciou vo vyššom štádiu). Nemyslela som si, že až tak vstúpia do deja a síce boli len dvaja, obľúbila som si ich. Niektoré "staré" postavy ma zas sklamali a naozaj neviem čo si o nich mám myslieť. No niekto taký ako Minho alebo Newt ma nesklamali a žrala som ich hlášky, chovanie a všetko okolo toho. Tí zostali takí istí a za to som vďačná


Thomas sa mi v druhej časti zdal trošku menej odvážny (oproti jednotke) a svoje činy si aj päťkrát premyslel (väčšinou sa rebelom nestal). To mi naňho veľmi nesedelo, ale musím uznať, že poväčšine sa rozhodol správne. Aj tu boli deti skúšané psychicky a aj fyzicky. Takmer každým krokom pociťovali beznádej, ale nesmeli sa vzdať. Čím ďalej, tým viac nenávideli tvorcov a... zoznámili sa tu so svojími nepriateľmi. Teda ich misiou nebolo len prejsť Zhoreniskom čo najrýchlejšie a prežiť, ale aj poraziť súperov. 

Na konci bolo asi všetko- akcia, láska, napätie a aj pár odhalení. Napríklad taká situácia sa medzi Teresou a Thomasom zmenila (nepoviem akým smerom), čo ma prekvapilo. Ak ste však čítali jednotku a ste zvedaví ako sa to bude vyvíjať ďalej, neváhajte. Síce si myslím, že autor to niekedy naťahoval a nachádzali sa tam aj nudné pasáže, je tam viac lásky a to vám to vynahradí. Na jednotku to bohužiaľ nemalo a ja som naozaj zvedavá na posledný diel trilógie.