sobota 28. januára 2017

Nepriatelia Urdisu

Už ste počuli o novej slovenskej fikcii od mladej autorky? 

Autor: Vikória Drgoncová                                                                                 
Počet strán: 280 
Žáner: fantasy, dystópia 
Vydavateľstvo: ArtFloyd 
Rok: 2016 

Pôvodná anotácia: 

Premyslite si, na koho strane stojíte
Dva roky po skaze, ktorá prišla na svet v podobe netvorov - zmutovaných ľudí besniacich po čerstvom mäse, žije dvadsaťjedenročná Cynthia v pivnici pod troskami domu spolu so skupinou preživších. Lenže každým dňom sa čoraz viac ochladzuje a ona si uvedomuje, že sa musia premiestniť, aby prežili. V meste, do ktorého išli hľadať útočisko, sa však všetko skomplikuje a proti jej vôli ju odvezú do Urdisu - budovy, v ktorej by mala byť v bezpečí. Ibaže Cynthii sa postupne podarí preniknúť pod pozlátku tohto naoko bezpečného útočiska a to, čo tam nájde, sa jej ani vonkoncom nepáči. Čoskoro zistí, že sa neoplatí byť nepriateľom Urdisu... 


Moje hodnotenie: 
Priznám sa, že predtým ako som sa dostala k tejto knižke, vôbec som o nej nepočula. Dozvedela som sa o nej náhodou a oslovila ma natoľko, že som si ju okamžite chcela prečítať. Šťastie mi prialo a podarilo sa mi získať recenznú e-knihu. 

Začiatok knižky sa začína v ponurom lese ako Cynthia striehne na netvorov. Pripomína dokonalú hmlistú fantasy atmosféru. Postupne ma hlavná hrdinka previedla svetom a jeho systémom- ako funguje, čo sa stalo atď. Aj napriek tomu to bola len štipka z toho celého. Stále som sa dozvedela nejaké nové podmienky prežitia, o nových zvykoch, nových pravidlách... Pripadalo mi to, akoby na začiatku autorka sama nemala ucelený obraz vymysleného sveta a časom ho vymýšľala.


Preto sa mi začiatok  čítal asi najťažšie. Jednak pre to, lebo som sa nedokázala ponoriť do textu a do deja. Stále som čakala že sa niečo stane, mne to ukradne srdce a knihu zhltnem. Čo mi vadilo bolo tiež to, že síce sa príbeh začína ako fantasy, postupne sa mieša s žánrom dystópie a ešte rieši a kritizuje spoločenské problémy. Pripomínalo mi to ako nejaký chaotický mix- akoby mala autorka veľa nápadov na hlavné myšlienky knihy, lenže nevenovala sa jednej, ale všetkým naraz. Inými slovami- jednou knihou chcela toho vyjadriť mnoho, ale výsledok nebol veľmi usporiadaný.

Od polovice sa však všetko začalo zlepšovať- konečne sa to kolísanie upokojilo a ja som mala prehľad čo a ako funguje, komu o čo ide apod. Časti v Urdise si ma získali, pretože sa tu objavilo mnoho nových postáv a z okolia bolo cítiť blížiace sa nebezpečenstvo.

Poväčšine mi hlavné hrdinky problém nerobia, ale tu tomu tak bolo. Cynthia nebola naivná a ani vyslovene hlúpa, ale ničím si ma nezískala. Už od začiatku bola opisovaná ako skúsená a bystrá, ale keď prišlo na lámanie chleba, ukázala sa ako amatérka a ničím mi nevyrazila dych. Našťastie hodnoty a srdce mala na správnom mieste, takže som si nemusela trhať vlasy keď sa rozhodla impulzívne alebo až príliš riskantne. Naopak, Áron, si ma neskutočne získal. Táto postava bola asi najjasnejšie svetlo zo všetkých faktorov. Nič mi na ňom nevadilo, bol prirodzený, rozvážny a správal sa presne tak, ako bol vykreslený. Naozaj dokonalé prevedenie mužskej postavy. Okrem dvoch-troch hlavných postáv som ostatných vnímala hmlisto- nemali výrazné charakterové črty a niektorí mali až príliš podobnú minulosť.
V žiadnom prípade som na svojich rukách nechcela mať krv štyroch ľudí. Pravda, ak by oni najskôr nezabili mňa.
Čo sa stáva takmer v každej slovenskej knihe, ktorú som prečítala bolo to, že poniektoré hlášky alebo rozhovory vyzneli dosť neprirodzene alebo divne. Neviem čím to je, ale dosť často sa s tým stretávam. Tu mi to hneď udrelo do očí už od začiatku, ale potom to už nebolo také bežné a dalo sa to zniesť. Čo by som naopak vyzdvihla, boli úžasné opisy zbraní, situácií alebo vecí. Opisy boli naozaj dobre premyslené a mala som pocit, že daná vec je priamo predo mnou.  Miestami mi príbeh trošku pripomínal akoby napísaný na Wattpade (uškrnula som sa, keď som v poďakovaní zistila, že to je pravda).


Nepriatelia Urdisu sa odohrávajú po skaze  a príbeh bol vsadený do akoby vyprahnutého sveta. Páčil sa mi vymyslený systém, aj keď bol zo začiatku kostrbatý, časom sa vyhladil a šiel plynule. Už ku koncu knihy som bola vtiahnutá do deja a bolo to super. V diele sa vyskytujú aj netvory- pasáže s nimi boli dynamické a nebezpečné, ale jedna vec mi chýbala. Do konca knihy mi nebolo celkom jasné ako vznikli a prečo robili to, čo robili. Bez nich by bola knižka poväčšine dystopická a preto som sa čudovala, keď som nevidela to prepojenie.

Možno sa vám zdá, že z knižky bohvieako nie som nadšená a že ju vnímam až príliš kriticky, ale aj napriek tomu si myslím, že stojí to za to prečítať si ju. Je veľmi pekné, že niekto zo Slovenska napísal knižku z takéhoto súdku. Dielo ma aj mnohé pozitíva a je dôležité, aby si každý o hocijakej knihe utvoril svoj vlastný názor. Atmosféra príbehu je špecifická a tajuplná. Autorka pripravuje aj pokračovania, takže tento jeden diel sa rozrastie na sériu.

Za poskytnutie recenznej e-knihy ďakujem veľmi pekne samotnej autorke a vydavateľstvu. 



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára