štvrtok, 20. júla 2017

Všetko, úplne všetko: kniha vs. film

Kniha o riskovaní všetkého pre lásku od Nicoly Yoonovej zaznamenala veľkú senzáciu v knižnom svete. Ako to však dopadlo s jej filmovým spracovaním? 


Kniha 
O písanom slove som sa vyjadrila v už staršej recenzii, kde som bola sama prekvapená aké pocity vo mne evokovalo toto dielko. Je to pomerne krátky román, kde text oblievajú aj tzv. "obrázky", pretože dvaja protagonisti si poväčšine e-mailujú, posielajú správy alebo chatujú. Práve preto sa kniha číta veľmi rýchlo a príjemne, ba čo viac, skrýva v sebe naozaj krásne citáty. Bohužiaľ, bola som nemilo prekvapená z konca. Čakala som niečo úplne iné a ešte viac šokujúcejšie. Možno to bolo preto, lebo som fanúšička otvorených alebo takých nespokojných koncov, ktoré vás prinútia rozmýšľať nad príbehom aj dlho po jeho prečítaní. Avšak to, s čím prišla autorka, mi pripadalo ako prvý nápad, čo jej zišiel na um.  Neviem, mne osobne to ako originálne zakončenie neprišlo. 



Film 
Do kina som vedela s tým, že viem o čo ide. Vlastne ani netuším prečo som bola zvedavá na film, keď ma neoslovil ani trailer a ani herci. Asi som len  mala náladu pozrieť si niečo romantické pre tínedžerov, dúfajúc, že scenár bude naozaj napísaný podľa knižnej predlohy.
A verte či nie, keď som vyšla z kinosály, bola som mierne unesená, aj keď v podstate šlo o ten istý príbeh, len inak podaný. Za tie necelé dve hodinky som si stihla obľúbiť hercov a dokonca som mala pocit, že hlavná myšlienka, ktorú chcela Yoonová vysloviť, sa do mňa pomaličky zakoreňovala. Odrazu mi dej prišiel ešte smutnejší a vážnejší, ale aj napriek tomu ružový. Dejová línia poslušne nasledovala svoju papierovú predchodkyňu, takže žiadne prekvapenia v kine nečakajte. Páčilo sa mi aj to, že hlavné úlohy dostali herci o ktorých som až tak veľa nepočula (dobre no, Amandla hrala Rue v Hunger Games, ale to je asi tak všetko) a aj napriek tomu to hrali dobre a prirodzene. Koniec bol taký istý aký som očakávala (alebo vedela) a, bohužiaľ, bola som rovnako sklamaná. 



V konečnom dôsledku som naozaj rada, že som si pozrela aj film, pretože sa mi (neublížte mi) asi páčil viac ako kniha, ale len o trošku. Mala som pocit, že na plátne som sa s Maddelininým osudom vedela viacej stotožniť a žasnúť nad tým, ako dokázala 17 rokov trčať v jednom dome. A čo by robila, keby neexistoval internet? A ako by napredoval jej život, ak by Ollyho vôbec nespoznala a ona by bola odsúdená žiť iba v interiéri? A možno by sa nikdy nedozvedela pravdu... Predpokladám, že moje pochodové myšlienky asi nechápete, ale verte, že po pozretí filmu sa budú v hlave vynárať aj vám. 


utorok, 18. júla 2017

Ivica Ďuricová: Presadiť sa na celosvetovom trhu nie je ľahké, je tu veľká konkurencia

Ivica Ďuricová je autorka, ktorú vydavatelia trinásťkrát odmietli. Nakoniec to vzala do vlastných rúk a jej kniha, Zlaté puto, dýcha v literárnom svete už skoro rok. V týchto dňoch pracuje na pokračovaní. 

Ivica Ďuricová je slovenská copywriterka a autorka kníh. Po dvoch biznisových knihách jej na jeseň 2017 vyšla prvá beletria. Študovala nemecký jazyk na Masarykovej univerzite v Brne a ešte počas
školy založila vlastnú jazykovú školu, ktorú neskôr predala. Okrem písania miluje čítanie, zelený čaj, čokoládu a cestovanie. Najviac na svete jej učaroval Rím. Riadi sa heslom, že skutočná mágia vzniká vtedy, keď slová zoradíte v správnom momente do toho správneho poradia a dokážete pohnúť nielen ľuďmi, ale aj celým svetom... 

1. Dobrý deň, som veľmi rada, že bolo možné s Vami urobiť rozhovor :) Pred rokom Vám vyšla knižka, špionážna fikcia, s názvom Zlaté puto. Odvtedy sa tento príbeh ocitol v rukách mnohých čitateľov a vypočul si mnohé recenzie. Ako vnímate vydanie vašej knihy s odstupom času? Aký je to pre vás pocit držať knihu v rukách?
Ja ďakujem veľmi pekne za oslovenie :) Držať knihu fyzicky v rukách je skvelý pocit. Musím sa priznať, že občas až zabúdam na to, aká výnimočná bola táto udalosť v mojom živote. Vždy mi to ale pripomenie nová recenzia alebo hodnotenie od čitateľov. Ten pocit, vidieť svoj príbeh naozaj na papieri, a dostávať naň tak úžasnú spätnú väzbu, je na nezaplatenie.

2. Dočítala som sa, že s vydaním vašej knihy do podoby, v akej ju poznáme dnes, stojí dlhší a krvopotnejší príbeh ako by si človek mohol predstaviť. Zlaté puto totiž neuzrelo svetlo sveta obvyklým spôsobom, ale o niečo kľukatejším a trpezlivejším...
Áno, Zlaté puto sa rodilo ťažko :) Knihu som napísala ešte v roku 2013, a keďže som už mala skúsenosť s medzinárodným vydaním vo sfére biznisových kníh, dala som rukopis rovno preložiť do angličtiny. Začala som oslovovať zahraničných literárnych agentov a pokúšala sa tak nájsť si vydavateľa v anglicky hovoriacich krajinách. Tento proces však trval dlho a jeho výsledkom bolo 13 odmietnutí. Dodnes ich mám rovnaký počet ako J.K. Rowlingová pri Harrym Potterovi :-D Ku knižnému biznisu to patrí, no mňa to aj tak celkom roztrpčilo a na príbeh som zanevrela. Uložila som ho do zásuvky a pomerne dlho tam odpočíval nedotknutý. Potom som stretla spisovateľku Vlaďku Šebovú, čo je dievča v mne podobnom veku. Stali sa z nás dobré priateľky a Vlaďka do mňa neustále zabŕdala, aby som príbeh vydala. Keďže už som nechcela počuť ďalšie nie, rozhodla som sa ísť do vydania pod vlastnou značkou. To však znamenalo zabezpečiť si najskôr dopredu nemalé financie, keďže vydanie papierovej knihy sa hýbe v tisícoch Eur. A tak som sa rozhodla skúsiť crowdfunding. Ide o tzv. kolektívne financovanie, alebo laicky aj časovo obmedzený predpredaj, ktorý autorovi zabezpečí dopredu prostriedky na vydanie knihy. Kampaň sa podarila, a tak mohla kniha uzrieť svetlo sveta.

3. Živíte sa písaním alebo je to len vaša záľuba?
Už roky fungujem ako copywriter, teda tvorca reklamných textov pre klientov. Pre rôzne firmy tvorím texty na ich web stránky či tlačové materiály, vymýšľam názvy firiem a slogany, alebo školím ľudí, ako pútavo písať. Čiže áno, živím sa písaním, zatiaľ ale nie písaním kníh. Tie sú mojou veľkou vášňou a koníčkom, no zatiaľ nie živobytím. Verím ale, že jedného dňa ma budú živiť :)

4. Chceli ste byť odmalička spisovateľkou alebo ste vyštudovali niečo úplne iné a vzápätí ste sa v knihách opäť našli?
Pamätám si, že už ako malé dieťa ma fascinovali knihy. Aj keď som nevedela čítať, listovala som si v knižkách a podľa obrázkov som si vymýšľala príbehy a rozprávala ich každému, kto ma bol ochotný počúvať. Neskôr, keď ma naučili čítať, som knihy hltala a trávila hodiny v školskej knižnici. Bola som taký ten typický bifľoš :) Milovala som slohy a svoju prvú rozprávku som napísala ako 7-ročná. Čítanie a písanie ma vždy bavili zo všetkého najviac. Keď som neskôr zistila, že všetky tie príbehy tvoria ľudia, ktorých volali spisovatelia, samozrejme, že to bol hneď môj sen. Dlho však ostal iba snom, pretože okolie do mňa vtĺkalo klasické presvedčenie, že ako spisovateľka sa neuživím. Šla som teda študovať jazyky a istý čas som sa im aj venovala ako lektorka. Potom ma to stiahlo naspäť k písaniu a už som pri ňom ostala. Knihy prišli postupne ako logické vyústenie toho, že som denno-denne pracovala s textom. Veľa som písala o biznisových témach, takže moje prvé dve knihy boli práve z tohto prostredia. Beletria bol nesplnený sen, ktorý som si splnila až minulý rok so Zlatým putom.



5. Rada sa pýtam autorov, či majú nejaké rituály pri písaní, resp. kedy sa im píše najlepšie. Máte aj vy nejaké zvyky alebo píšete vždy a všade?
Zvyky nemám. Veľmi dobre sa mi píše v noci, som taká nočná sova. Všade je ticho, nikto nevolá, nepíše maily, neotravuje na Facebooku. Vtedy mám maximálny pokoj na tvorbu. Veľmi dobre sa mi píše aj v knižniciach, kde je ticho a taký akýsi magický duch kníh a príbehov. Mnoho spisovateľov píše po kaviarňach, no ja nie som ten typ. Na prácu potrebujem absolútne ticho, často neznesiem ani hudbu. Potrebujem počúvať svoju múzu a tá má veľmi tichý hlas :)

6. Počula som, že na svete je už aj anglický preklad Zlatého puta v e-formáte. Aké máte ambície?
Áno, Zlaté puto vyšlo pod anglickým názvom The Golden Bond už aj celosvetovo. Opäť som sa rozhodla pre selfpublishing a knihu vydala cez Amazon Kindle Direct Publishing platformu. Počas prvého týždňa som knihu ponúkla zadarmo a v rebríčku voľne dostupných ebookov sa na Amazone v kategórii špionážne thrillery dostala medzi 20 najsťahovanejších. To ma obrovsky potešilo a povzbudilo do ďalšej práce. Presadiť sa na celosvetovom trhu nie je ľahké, je tu veľká konkurencia. No pracujem na tom, aby sa Zlaté puto v angličtine dostalo medzi čo najväčší počet zahraničných čitateľov.

7. Pracujete na druhom dieli? Na čo sa môžeme tešiť?
Áno, pokračovanie mám rozpísané a chcela by som ho dokončiť do jesene, aby mohlo vyjsť niekedy v októbri / novembri. Uvidíme, ako všetko pôjde. Zatiaľ nechcem veľa prezrádzať, no dozvieme sa, kto Sofii poslal záhadný list a na scénu sa vráti aj obľúbený zloduch Adam. Jeho postavu si mnohí veľmi obľúbili a ja sa veľmi teším na písanie jeho interakcií s našou hlavnou dvojicou. Čitatelia sa môžu tešiť aj na nové postavy a na hlbší pohľad do toho, ako funguje digitálna špionáž a čo všetko dokáže spraviť s našimi vzťahmi.

8. Mali ste líniu príbehu (či už knihy alebo série) premyslenú od začiatku alebo sa vám postupne časom odkrývala sama?
Úplne na začiatku som mala v hlave len hlavnú postavu Sofiu. Postupne som pridala boj dvoch tajných agentov. Tam niekde som sa v príbehu zasekla, až kým mi nepomohol Edward Snowden, ktorý v roku 2013 vyšiel na svetlo sveta so svojimi šokujúcimi odhaleniami o internetovom súkromí a špehovaní. Vtedy som vedela, že toto použijem do príbehu. Ako som písala, dej sa začal sám formovať, až som prišla celkom na koniec prvej časti. Zvyšok trilógie mám dnes približne premyslený, ale ešte sa môže veľa zmeniť počas samotného písania.

9. Príbeh Sofie, Williama a Adama sa odohráva v horúcom talianskom Ríme. Prečo ste sa rozhodli vsadiť príbeh do konkrétneho mesta? Máte k nemu blízko?
Rím milujem. Je to jedno z mojich najobľúbenejších miest na svete. Mám ho pomerne dobre prechodený a cítim sa tam už ako doma. Chcela som do príbehu použiť mesto, ktoré bude ostro kontrastovať s jeho hlavnou zápletkou. Digitálna špionáž a chaos tajných klubov je v úplnom protiklade k pokojnej atmosfére tejto južanskej metropoly. A práve v tom je ten vtip. Na mieste, akým je Rím, by nikto nečakal niečo ako existenciu Veľkého brata. A predsa... ako v duchu hesla pod lampou býva najväčšia tma.



10. Bude aj druhý diel vsadený do konkrétneho iného mesta či opäť do Ríma?
Časť deja sa opäť odohrá v Ríme. Sofia tu potrebuje navštíviť dve dôležité miesta, ktoré jej pomôžu pochopiť jej Dar. Myslím, že knihomoli budú z týchto zastávok nadšení :)
Potom sa presunieme do ďalšieho mesta, ktoré mi je srdcu blízke a môžem prezradiť, že je to tiež európska metropola.

11. Keďže ide o špionážny príbeh, veľkú úlohu v ňom zohráva technológia, dáta a počítače. Ako vnímate dnešnú internetovú dobu, kde dokážete vždy všetko nájsť alebo si niečo vygoogliť? Myslíte si, že internet je nebezpečné miesto?
To, že dokážeme na internete toho veľa nájsť a že nás spája, je jeho dobrá stránka. Táto minca má ale aj svoju odvrátenú tvár. Všetko, čo vyhľadávate, lajkujete, sledujete, komentujete a postujete, sa zhromažďuje na rôznych serveroch po celom svete. Všetky tieto informácie a ich nespočetné kópie sú uskladňované, analyzované a vyhodnocované. Často za účelom skvalitňovania služieb, no bohužiaľ, sú aj zneužívané. Presne to odhalil whistleblower Edward Snowden, ktorý pracoval pre americké tajné služby. Dnes už celosvetové sledovanie nie je žiadna konšpirácia, ale potvrdený fakt. To, že všetci máme digitálnu stopu plnú citlivých informácií, ktorá je niekde uložená a majú na ňu dosah nielen technologickí roboti, ale aj živí ľudia, je nebezpečné. Ľudský faktor totiž môže zlyhať. Nechcem tým povedať, že teraz máme všetci žiť v jaskyni a už nikdy sa nedotknúť počítača ani mobilu, no mali by sme byť opatrnejší v tom, čo všetko riešime v digitálnom priestore. Už aj na Slovensku máme prípady toho, ako sa zázračne zrazu na verejnosti objavili súkromné Facebookové konverzácie politikov napr. s milenkami. Ak teda niekto veľmi chce, k citlivým digitálnym informáciám sa dostane, a potom vám môže ublížiť. Aj o tomto píšem v Zlatom pute.  

Autorke ďakujem veľmi pekne za poskytnutie rozhovoru :) 
Moju recenziu na Zlaté puto si môžete prečítať TU.

nedeľa, 16. júla 2017

Tínedžeri, ktorí písali - 2. časť

Síce sa hovorí, že na spisovateľské remeslo musíte mať čo-to odžité, aby ste vedeli písať uveriteľne aj o tažkých témach akými sú láska, život či utrpenie, no boli aj takí, ktorí písali v mladom veku. Dokonca neboli ani dospelí. A verte či nie, ich knihy sa čítali. A prekladali. 

5. Estelle Maskame 
Je dvadsaťročná Škótka, ktorá má už na konte jednu celú trojdielnu sériu DIMILY (Did I Mention I Love You?) a tento mesiac jej vyšla nová kniha Dare To Fall. Trilógiu o ktorej som sa zmienila vyššie, začala písať ako trinásťročná na Wattpad a dokončila ju o tri roky neskôr. Estelle sa rozhodla nechať školu a preto dnes pracuje ako spisovateľka na voľnej nohe. Síce pre nás jej meno možno nie je známe, ale prvý diel série DIMILY vyšiel už aj v češtine a mimo toho je preložený aj do iných jazykov akými sú francúzština, španielčina, nemčina či fínština.   



6. Christopher Paolini 
Myslím si, že Paoliniho nie je potrebné predstavovať, pretože jeho séria Odkaz dračích jazdcov urobila veľkú dieru do literárneho sveta. Prvý diel, Eragon, vyšiel v Amerike v roku 2002 vo vydavateľstve, ktoré vlastnila jeho rodina. Vtedy mal Christopher iba 18 rokov. Počas propagácie Eragona sa činil naozaj dosť- navštívil cez 135 škôl a knižníc, kde robil reklamu svojej knihe a usiloval sa o to, aby ľudí zaujal a presvedčil ich o jej kúpe. Jedným z jeho poslucháčov bol nevlastný syn novinára a spisovateľa, Carla Hiaasena. Ten o knihe povedal svojmu vydavateľovi, ktorého príbeh zaujal a ponúkol Christopherovi zmluvu na vydanie celej série vrátane jednotky. Vďaka tomu Eragon vyšiel v roku 2003 ešte raz a keďže mal lepšiu reklamu, onedlho sa knižka vyšvihla na popredné priečky New York Times Bestsellers. Dnes je zo série tetralógia, aj keď autor sa vyjadril, že je možné, že pribudne aj piata časť. Minulý rok navštívil Prahu v rámci Humbooku, literárneho festivalu YA literatúry. 
malý funfact: ilustrácie, ktoré nájdete knihe nakreslila Christopherova sestra. 

Takto Paolini propagoval svoju knihu vydanú v rodinnom vydavateľstve v knižniciach a školách

Paolini dnes


7. Sarah J. Maas 
Niektorí jej hovoria, že je bohyňa fantasy literatúry a iní, že je niečo viac ako len to. Každopádne Sarah začínala tak isto ako všetci ostatní- sadla si za počítač a písala. Konkrétne to bolo vtedy, keď mala iba 16 rokov. Niekoľko napísaných kapitol jej prvej knihy, Trón zo skla, publikovala na sieti podobnej dnešnému Wattpadu. Po čase však všetko stiahla, pretože sa rozhodla knihu vydať. Ako 22-ročná knihu dopísala a svoj rukopis zaslala do niekoľkých vydavateľstiev. Trvalo rok, dokým sa jej ozvalo Bloomsbury. Dnes je jej prvá séria takmer dokončená a užíva si úspech po celom svete. Okrem nej Sarah rozpracovala aj inú, Na dvore z tŕňov a ruží. Obidve série slovenským čitateľom priniesol Slovart aj s kvalitným prekladom. A v roku 2015 svet obletela informácia, že boli kúpené práva na sfilmovanie Trónu, ide však o seriál. 


Druhá časť "Tínedžerov, ktorí písali" je síce o niečo kratšia, ale pevne verím, že tiež zaujímavá. Máte radi týchto autorov? Čítali ste od nich niečo? A dozvedeli ste sa niečo nové? Budem vďačná za každý komentár :)

streda, 5. júla 2017

Hypersomnia

Čo ak by zaspal celý svet? 

Autor: Vladimíra Šebová                                                                         
Počet strán: 473 
Žáner: sci-fi 
Vydavateľstvo: Citadella 
Rok: 2017 

Pôvodná anotácia: 
Počas dvadsiatich piatich rokov bez spánku ma len tak niečo nevystrašilo. Vyraďovala som alarmy, prestrkovala som sa cez pootvorené okná, rozdýchavala som tie najkritickejšie recenzie svojich kníh pre deti.
Potom sa to stalo. Tisícky kilometrov od všetkých problémov, ktoré som nechala v Londýne. Niečo sa zmenilo... Stratila som to, po čom som nikdy netúžila a čo ma celý život ťahalo ku dnu. A ja urobím všetko pre to, aby som insomniu získala späť. Nielen kvôli sebe alebo kvôli Bartonovi, ale aj preto, aby som ochránila celý svet.
V druhej časti trilógie Insomnia sa Sara vracia do života, ktorý v Londýne zanechala. Jej kariéra je zničená, brat Ben plánuje vlastnú budúcnosť a do klubu insomnikov viac nemôže vstúpiť. Keď si uvedomí, že v stávke je nielen jej vzťah s Bartonom, ale aj bezpečnosť celého sveta, stojí pred ťažkou úlohou. Musí požiadať o pomoc toho, ktorý tu pre ňu celý život nebol, a rozhodnúť sa, či chce zostať v upršanom Londýne alebo v slnečnom Los Angeles.
2. časť sci-fi trilógie Insomnia pre mladých dospelých. 

Moje hodnotenie: 
Nestáva sa často, že pokračovanie predbehne v mojich očiach prvý diel. Mala som predstavu, že príbeh Sary bude plynule pokračovať hopkajúc na rovnakej latke, lenže to som sa parádne mýlila. Autorka totižto úroveň príbehu posunula o ďalší level vyššie a navyše sa aj poriadne rozpísala. Je síce pravda, že sme na Hypersomniu čakali dosť dlho, ale musím povedať, že to stálo za to. 

Zabudnite na upršaný Londýn. Predstavte si Los Angeles, horúce slniečko a nealkoholické mojitko. Tak sa začína druhý diel príbehu Sary, ktorý je výsledkom poprepletaných nitiek opradených tajomstvami a novými výraznými postavami. Už po prvých stranách mi bolo jasné, že v tejto knihe sa nebude riešiť jedna zápletka. Spod povrchu vykuklo už na začiatku niekoľko otázok, na ktoré bude chcieť čitateľ hneď aj odpovede. Veď práve preto sa Šebová rozpísala takmer na 500 strán.
 

Atmosféra druhého dielu Insomnie sa od toho prvého nelíši iba počasím, ale viacerými faktormi: hĺbavejšou prepracovanosťou, rýchlejšou dynamikou deja a predstavením nových postáv na scéne. Tentokrát sa Sara spozná s tajomnými a tak trochu šialenými Američanmi, o ktorých si budete myslieť, že ich máte prekuknutých, no s určitosťou vám môžem povedať, že do konca o nich nebudete vedieť vôbec nič. Keďže sa Sara z osobných dôvodov na istý čas usídli v LA a Barton zostane v Európe, bude práve s nimi tráviť väčšinu času. Pričom nebezpečenstvo a pravidlá insomnického života sa neustále posúvajú... 

Popravde neviem či sa to zdalo iba mne, ale každou kapitolou som mala pocit, že hlavná postava, Sara, sa čím ďalej tým viac kryštalizuje a ja ju mám možnosť spoznať ešte viac. V tomto dieli však otázky smerujúce na čitateľa nenájdete... Barton, verné zlatíčko, zostane taký aký je. A to mi možno trošku... vadilo. Chcem tým povedať, že ho mám naozaj rada, ale približne v polovici knihy som si uvedomila, že v mojich očiach vystupuje ako monotónna postava bez výraznejšieho progresu. Uvítala by som viac scén s Bartonom a so Sarou, ako sa rozvíja ich vzťah, čo dôverné si prezrádzajú pri rozhovoroch pod nočnou oblohou atď. Nové postavy, ale aj staro-nové, boli naozaj veľmi dobre premyslené. Niektoré postavy boli tajuplné a dychberúce, iné pohodovejšie a vtipnejšie (dodnes sa smejem na bravúrne napísaných kapitolách 38 a 39).  

Z môjho pohľadu bola najväčšou slabinou Insomnie, prvého dielu, gramatika. Čitateľský zážitok mi stále narúšali hrubky, čechizmy, až príliš slangové slová... V Hypersomnii sa niečoho takého nedočkáte. V texte som nenašla po formálnej stránke takmer žiadne chyby a keď už, tak iba minimálne. Dialógy boli uveriteľné, reč bola živá a pestrá, neskutočne dobre sa to čítalo. Navyše som v knihe našla mnoho krásnych myšlienok, citátov a detailov, ktoré neustále rozvetvovali premyslený svet. Od knihy som sa nedokázala odtrhnúť, celý čas som myslela len na Saru a svet insomnikov a práve preto som za jeden deň dokázala prečítať takmer tristo strán naraz. Dokonca som až mala pocit, že túto knihu písala autorka s niekým, pretože ten progres bol naozaj veľký. Koniec koncov som neskutočne rada, že som si knižku prečítala a už teraz sa teším na ďalšie dobrodružstvo insomnikov, pretože autorka latku posúva vyššie a vyššie... 

Za recenzný výtlačok ďakujem samotnej autorke :) 

sobota, 1. júla 2017

Zlaté puto

Ak by ste boli s niekým zviazaný zlatým putom, nechali by ste sa viesť osudom? 

Autor: Ivica Ďuricová                                                                      

Žáner: špionážny, romantický 
Počet strán: 337 
Vydavateľstvo: ADLERVIA s.r.o. 
Rok: 2016 

Pôvodná anotácia: 
ZLATÉ PUTO je mystery román zasadený do sveta utajených agentúr a modernej digitálnej špionáže. Autorka vás zavedie do sveta túžby po moci, zákulisných ťahov, tichých divákov a horúcich blikajúcich skríň, papierov s vysokou gramážou, klenotov, čierneho oblečenia, kníh, rýchlych áut, nikdy nekončiacich bitiek, falošných bánk a zakázaných vzťahov.
O čom je celý príbeh?
Keď sa Sofia, nič netušiaca majiteľka baliaceho servisu, nechtiac dostane do boja dvoch odvekých rivalov Williama a Adama, jej život začne ísť prudko dolu z kopca. Zrazu odhaľuje prastaré umenie charizmágie a sama zisťuje, že má dar, ktorý vôbec nechcela.
Slepo nasledujúc agenta Williama na jeho misiu v talianskom Ríme sa ocitne v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Stane sa obetným baránkom a je donútená pykať za chyby iných.
Na jej pleciach napokon stojí rozhodnutie, či zachrániť seba alebo celý svet...
Na ktorú stranu sa pridáte vy? Vyberiete si zmysel pre spravodlivosť alebo túžbu po moci? A je toto rozhodnutie vôbec také čierno-biele?
Zlaté puto je prvou časťou trilógie, knižná séria bude mať ďalšie dve pokračovania. 


Moje hodnotenie: 
Pamätám sa, že ešte minulý rok, keď kniha vyšla, na mňa stále vyskakovala reklama na Zlaté puto. Aj napriek tomu som sa na knihu nechystala, pretože jednak som nemala čas a jednak už dosť dlho čítam také knihy, ktoré naozaj chcem a potrebujem prečítať. Nepomohlo tomu ani stretnutie s autorkou Ivicou na Bibliotéke v Bratislave. Až teraz, nedávno, sa mi knižka dostala do rúk s prekrásnym venovaním a pútavou obálkou. Totižto až teraz, keď mám knihu v rukách, si uvedomujem, aká je to prekrásna a prepracovaná obálka. Má hlbší význam ako to vyzerá na prvý pohľad. 

Začiatok knihy bol trošku mätúci, pretože asi prvých dvadsať strán som sa iba hľadala, opakovala som si mená postáv a orientovala som sa v texte, ktorý mal dosť divnú členitosť. Dosť ma miatlo, keď sa skončil dvojstranový text, po ňom bola jednoriadková medzera a príbeh pokračoval tam, kde skončil. Trošku mi to vadilo (tak isto ako niektoré prípady písania priamej reči), ale po čase som si na to zvykla a už som si to ani nejako nevšímala. 

Sofia, o ktorej sa vlastne celý príbeh točil, bola taká pohodová hlavná hrdinka: ani nie namyslená, ani spomalená či hlúpa nebola. Skôr mi na nej vadilo, že bola až prehnane citlivá a plakala aj na miestach, kde síce mohla lamentovať, ale plakanie mi v takých scénach prišlo zbytočné a nevhodné. A William, mužská hlavná postava, ma bohužiaľ sklamala. Spočiatku sa jeho charakter pomaličky rozvíjal a mala som ako-takú predstavu aký bol charizmág a agent. Lenže to je tak všetko. William bol možno veľmi schopný a šikovný charizmág upnutý na pravidlá, lenže to, akou bol osobou ako človek, som si mohla akurát tak domyslieť. Chýbalo mi tam viacej opisov a vyobrazenie jeho prirodzenej povahy. Možno práve kvôli tomu som si ho až tak neobľúbila a necítila som k nemu veľké sympatie. Za to musím uznať, že kniha Zlaté puto, je prvá kniha, kde som mala radšej zápornú postavu ako kladnú. Adam mi totiž prirástol k srdcu oveľa viac ako William, samozrejme, až na konci. Vnímala som totiž skôr jeho psychológiu a zatrpknutosť z minulosti ako jeho súčasné rozpoloženie. 

Atmosféra príbehu bola nenapodobiteľná, pretože príbeh sa odohrával v Taliansku, hlavní hrdinovia sa prechádzali buď po luxusných hoteloch alebo v nablýskaných autách a neustále im za chrbtom sliedilo nebezpečenstvo. Síce šlo v príbehu hlavne o Williama a Sofiu, mimo toho sme mali možnosť spoznať aj iné postavy. Páčilo sa mi, že svet v ktorom sa príbeh odohrával bol premyslený, mal svoju históriu a príbehy z minulosti.


Štýl autorky bol príjemný a svieži, vedela veľmi dobre opísať jednotlivé veci a miesta (zvlášť historický Rím) a vymyslieť vcelku originálnu zápletku knihy. Naozaj som od tohto príbehu nečakala až tak veľa. Predpokladala som, že to bude príjemné letné čítanie, ale nie niečo, od čoho sa nebudem vedieť odtrhnúť a čítať až do rána. Naozaj som veľmi rada, že som si knihu Zlaté puto mala príležitosť užiť a vcítiť sa do špionážneho prostredia v rozpálenom talianskom Ríme. Koniec sa skončil, ako inak, napínavo, takže už teraz sa neviem dočkať pokračovania! 

Za recenzný výtlačok ďakujem spisovateľke Ivici Ďuricovej :)