sobota 23. septembra 2017

Spisovatel jako povolání

Myšlienky, názory, teórie o knihách, spoločnosti a spisovateľstve podané jedným z najznámejších japonských spisovateľov- Harukim Murakamim. 

Autor: Haruki Murakami                                                          

Počet strán: 223
Žáner: eseje, texty 
Vydavateľstvo: Odeon 
Rok: 2017 
Jazyk: český 

Pôvodná anotácia: 
Haruki Murakami nedává rozhovory, nerad se fotí, a taky připouští, že poměrně nerad rozebírá to, co napsal. Přesto napsal knihu, v níž se vyjadřuje k tématu spisovatelství. Nejsou to eseje v pravém slova smyslu, autor volí takovou formu, jako by šlo o rukopisy připravovaných přednášek – jako by přede mnou v malé přednáškové síni sedělo třicet až čtyřicet lidí a já k nim promlouval co možná nejpřátelštějším tónem… Několik kapitol z této knihy vyšlo původně v japonském literárním časopise Monkey. Nejsou to však texty na objednávku, jak autor upozorňuje, ale texty, které vznikaly spontánně a které spisovatel psal pro sebe samotného. Můžeme je tedy vnímat jako kompilaci názorů na to, jak se píše literatura. 

Moje hodnotenie: 
Priznám sa, že som od Murakamiho ešte nič nečítala. Poniektorým môže pripadať zvláštne, že som siahla po knihe, kde rozpráva o svojom živote a písaní, ale ja si skôr myslím, že som nespravila zle. Mám pocit, že prostredníctvom týchto textov má čitateľ perfektnú príležitosť spoznať Murakamiho aspoň trošku. A pochopiť ho ako autora. Nedá sa povedať, že som od tejto knihy mala nejaké očakávania, ale bola som na ňu zvedavá, pretože jeden z najvýznamnejších japonských spisovateľov sa rozhodol napísať o tom ako píše a čo to obnáša. Chcela som vedieť ako vníma samého seba, akú literatúru číta, aké ma zvyky, čo si o písaní myslí a pod... Určite ma tí, čo píšu tiež, aspoň teda články, chápu. 

Toto dielko, súhrn spovedí, nie je dlhé, ale mohlo by byť. Nedokážem čítať hocijakú knihu vždy a všade- ale túto by som čítala ešte aj po tme. Je to jedno plynulé rozprávanie rozdelené na tematické časti: Murakami hovorí o svojich začiatkoch, o prekladoch, o postavách, školstve, jeho metódach písania... Doslova som mala pocit, akoby sedel vedľa mňa a pokojným hlasom mi rozprával o svojom živote a zároveň o svojej práci. Povedala by som, že sa tu nachádza mnoho autobiografických prvkov v podobe spomienok či názorov. Vďaka tomu som mala aspoň nejakú šancu vnímať Murakamiho ako osobu, ľudskú bytosť, ktorá sa živí písaním. 

Haruki Murakami spolu so svojou manželkou

Ako som sa neskôr dozvedela (a ako sa o tom v knihe zmienil častokrát aj on sám), tak tento autor je introvert, ktorý rád pracuje sám a veľa. Z toho dôvodu väčšinou odmieta účasť na autogramiádach, podujatiach či diskusiách. Maximálne tak za rok. Preto si myslím, že je veľmi vzácne, že sa rozhodol publikovať toto dielko. Jeho štýl a rozprávanie ma doslova očarili. Nepripomína mi to nič, lebo s ničím podobným som sa ešte nestretla. Pravda, môže to byť preto, lebo píše v japončine, ktorá môže mať úplnú inú logiku rozprávania (ak nie, tak pardon, ale vôbec nemám žiadne poznatky o japonskom jazyku). Píše tak chytľavo, premyslene a k veci. Nerozpisuje zbytočné omáčky, ktoré nikoho nezaujímajú. 

Dosť som sa bavila predovšetkým na tých pasážach, kedy hovoril o svojich skúsenostiach s kritikmi či redaktormi. Takmer žiaden z nich (teda aspoň z jeho rozprávania) nepatril medzi jeho fanúšikov a častokrát ho počastovali ostrou kritikou. Taktiež sa vyjadruje o rôznych príhodách a podnetoch, ktoré sa mu zaplietli do cesty počas písania jeho kníh. Jedna mala byť pôvodne len poviedka, ale nakoniec sa z toho vykľul román. A z jeho prvej publikovanej knihy vôbec nemalo byť čítanie pre verejnosť. Jeho cesta, životný príbeh, ma naozaj v mnohom inšpirovala a donútila ma zamyslieť sa nad rôznymi vecami. 


Dovolím si povedať, že toto by malo byť povinné čítanie pre aspirujúcich autorov a pre tých, ktorí radi píšu alebo aspoň ich knihy a písanie zaujíma. Neviete si predstaviť ako mi Murakamiho rozprávanie na mnoho vecí zmenilo názor a taktiež pomohlo. Som si istá, že túto knihu si ešte prečítam niekoľkokrát, lebo veľmi ma to bavilo a každou stranou usmerňovalo. Malé poznámky by som však mala k "doslovu" od pána redaktora, ktorý mi tam vôbec nepasoval a takmer v ničom som sa s jeho slovami nezhodla... Každopádne knižka Spisovatel jako povolání je prekrásna kniha, dokonca mám ten naivný pocit, že Murakamiho som spoznala "osobne". Na záver by som chcela vyjadriť úprimnú vďaku autorovi a pánovi prekladateľovi, lebo som si istá, že bez jeho práce by sa to nečítalo tak ľahko a vášnivo. 



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára