pondelok 25. decembra 2017

Všetci by sme mali byť feminist(k)ami

Esej, ktorá sa dostala na tričká Dioru, ktorú citovala Beyoncé a ktorá švédsku vládu oslovila natoľko, že sa rozhodla zakúpiť jeden výtlačok každému 16- ročnému obyvateľovi Švédska. 

Autor: Chimamanda Ngozi Adichie                                                              

Žáner: iná forma prózy- esej 
Počet strán: 56 
Vydavateľstvo: Absynt 
Rok: 2017 

Pôvodná anotácia: 
„Čo vlastne v súčasnosti znamená feminizmus?“ pýta sa nás slávna esej, ktorú vo svojom hite citovala aj popová diva Beyoncé.
Úderný titul tejto eseje, ktorý v origináli znie We Should All Be Feminists, sa dostal aj na odevy kolekcie značky Dior. Keď tenistka Dominika Cibulková zverejnila na Instagrame fotku v tričku s týmto nápisom, zniesla sa na ňu vlna kritiky a mnohí fanúšikovia jej odporúčali, aby radšej rodila deti. A aj preto je táto esej dôležitá.
Pochopili to vo Švédsku, kde sa tamojšia vláda v roku 2015 rozhodla venovať každému šestnásťročnému Švédovi a Švédke jeden výtlačok knihy Všetci by sme mali byť feminist(k)ami. Prečo by sme ju mali čítať my?
Nigérijská spisovateľka Chimamanda Ngozi Adichie nám vo svojej osobnej a dobre vyargumentovanej knižnej eseji – rovnomennej adaptácii úspešného TEDx prejavu – ponúka jedinečnú definíciu feminizmu pre 21. storočie. Autorka vychádza predovšetkým zo svojich vlastných skúseností a hlbokého poznania rodovej problematiky. Vie, že rodová politika býva často takmer neviditeľná. Chimamanda Ngozi Adichie prichádza s neobyčajným pohľadom na to, čo dnes znamená byť ženou, a zároveň nás v príhodný čas povzbudzuje k tomu, aby sme sa nebáli byť feminst(k)ami. 


Moje hodnotenie: 
Existujú knihy, ktoré sú preceňované a na komerčnom poli sa o nich dosť veľa zbytočne hovorí, existujú knihy, o ktorých by sa malo hovoriť viac a potom sú tu aj také diela, o ktorých, ako spoločnosť, potrebujeme vedieť a diskutovať viac. Do tejto poslednej kategórie zapadá aj táto krátka, no výstižná esej. Ak si myslíte, že útle dielko nemá čo svetu povedať, ste možno na jednom z najväčších omylov vášho života. Každá veta v sebe môže skrývať posolstvo, ak sa autor rozhodne, že sa nerozpíše na šesťsto strán. 

Úprimne? Adichie sa vôbec neobťažovala zakomponovať do svojej eseje nejaké nudné fakty či štatistiky, dokonca do nej nenapísala ani nič nové. Skôr by som sa priklonila k názoru, že nám, čitateľom, trpezlivo opakuje to, čo by sme už mali dávno vedieť, alebo, ak sme to aj niekedy vedeli, nikdy sme na to nemali zabudnúť. 


Autorka citlivo vysvetľuje a delí sa s nami o svoje postrehy či skúsenosti, ktoré vo mne niekedy vyvolali búrlivé pocity a mala som chuť vyskočiť a vykričať si hrdlo slovami, že ja som žena a nie som niečo menej. Popravde, od africkej spisovateľky som v živote nič nečítala a preto, keď sa trošku rozhovorila o Nigérii či jej obyvateľoch, som jej rada, aj keď trošku sklamane, načúvala, za čo tam považujú nežnejšie pohlavie. Na týchto necelých šesťdesiatich stranách som si prečítala o nespravodlivosti, ktorú autorka zažila kvôli svojmu pohlaviu už v rannom detstve, ale takisto o ponížení či ignorácii jej názoru alebo konania.  







Nezáleží na tom, či ste žena alebo chlap. Dokonca nie je podstatné ani to, či viete, čo feminizmus znamená. Ak vo svojom srdci cítite túžbu zmeniť svoj postoj alebo si rozšíriť obzory, prosím, siahnite po tejto knižke. Odignorujte hlások vo vašej hlave, ktorý vám vyslovuje skostnatené myšlienky spoločnosti typu, že feminizmus nikdy nemal a ani nebude mať zmysel či nádej na úspech. Ak niekto niečo chce zmeniť, tak to dokáže. Začnime od seba- zmeňme svoje vnútro, rozmýšľajme inak a dohliadnime na to, aby sme vychovávali lepším smerom nielen nás samých, ale aj budúcu generáciu- dcéry a synov.  

Za recenzný výtlačok ďakujem veľmi pekne Vydavateľstvu Absynt :) 



2 komentáre:

  1. Krásná recenze, rozhodně s tebou souhlasím a knížku si přečtu:).
    Windy pink style

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem veľmi pekne, pevne verím, že sa ti bude páčiť! :)

      Odstrániť