štvrtok 4. januára 2018

Simona Kutišová: Pri oboch mojich knihách boli impulzom na napísanie vlastné zážitky, ktoré som už podľa potreby dotvorila fantáziou

Simona Kutišová je mladá slovenská autorka, ktorá okrem iných textov a poviedok napísala aj dve knižky: Adonis v tričku a Šepot dúhy. O tom, ako sa Kutišovej písalo a ako vznikala jej druhá knižka, nám prezradí v rozhovore.  

1. Pred tromi rokmi vám vyšla vaša prvá knižka, Adonis v tričku a nedávno uzrelo všetko sveta vaše druhé dieťa- Šepot dúhy. Čo vás inšpirovalo k napísaniu vašej novej knihy? 
Pri písaní knihy Šepot dúhy ma inšpirovalo viacero vecí, aj osobné skúsenosti s niektorými oblasťami a ochoreniami, spomínanými v knihe, život na výške, a v prípade jednej z hlavných postáv, Petra, to bol aj obrázok na internete, ktorý mi dotvoril celý príbeh i zápletku.


2. Mohli by ste nám povedať nejaké dve pikošky počas písania knihy Šepot dúhy? 
Neviem, či sú to pikošky, ale takmer všetky úpravy (redigovanie, korektúry...) prebiehali, keď som bola odcestovaná ako dobrovoľníčka na Relaxačných týždňovkách s onkologickými pacientmi, takže som sa pri kontrole svojej časti musela „obracať“.  No a kniha vyšla v auguste, zase počas týždňa, keď som bola na Rodinnej týždňovke z Ligy proti rakovine, takže knihu som prvýkrát zazrela tam.

3. Ja osobne som knižku zhltla za jedno nedeľné poobedie. Je však známe, že písanie trvá vždy omnoho dlhšie ako čítanie. Ako dlho ste teda na novej knihe pracovala?
Dalo by sa povedať, že knižka začala vznikať krátko po tom, ako vyšiel Adonis v tričku. Hoci prvá verzia bola napísaná asi za tri mesiace, rovnako ako aj pri Adonisovi v tričku, aj v tomto prípade knižka potom skoro tri roky oddychovala v šuflíku, a následne som sa k nej opäť vrátila a prerábala to, čo sa mi nepozdávalo.

4. Adonis v tričku vyšiel vo vydavateľstve Motýľ, ale Šepot dúhy v TRIO Publishing. Prečo tá zmena?
Ja osobne vnímam každú moju knižku inak, každá sa týka inej oblasti, a tak má každá aj iného vydavateľa.


5. Poviete nám niečo o obálke spomínanej knihy? (spomienky, nápady, ako sa to vyvíjalo...).
Na výber bolo viacero obrázkov, z ktorých napokon zostali dva: jeden sa niesol v červených farbách a druhý, ktorý bol aj použitý, zasa v prírodných zelených.


6. Obidva vaše romány pojednávajú o iných témach a problémoch. Ich spoločným znakom sú však medziľudské vzťahy. Čo pre vás ako autorku napísanie týchto dvoch príbehov znamenalo? Inšpirovali ste sa skutočnosťou alebo sa všetko vyvíjalo od vašej predstavivosti? Adonis v tričku nebol písaný so zámerom, aby vyšiel knižne, vznikal iba pre radosť a zábavu čitateliek na internete, ako oddych, keď je človeku ťažko a potrebuje pri čomsi vypnúť. Nahovorili ma, aby som to poslala do vydavateľstva, tak som skúsila. A vyšlo to. Šepot dúhy bol už pre mňa osobnejší, dotýka sa citlivejších tém, je viac rozpracovaný, zameraný na prežívanie postáv v rôznych životných situáciách a pre mňa je to z mnohých dôvodov moja neprekonateľná srdcovka. Pri oboch boli impulzom na napísanie vlastné zážitky, ktoré som už podľa potreby dotvorila fantáziou.

7. Veľmi rada sa pýtam autoriek, či by nám mohli prezradiť ich obľúbené spisovateľské rituály (písanie v kaviarni alebo v úplnom tichu, šálka horúceho čaju, relaxačná hudba...). Tak sa pýtam aj vás, máte aj vy nejaké? 
Písať zvyknem buď za stolom, alebo na posteli s notebookom na kolenách. Občas si zvyknem kratšie pasáže značiť do zošita, ak sedím na zastávke alebo cestujem, a mám príliš veľa času. Často si púšťam piesne, ktoré mi niečím pripomínajú obsah scény, ktorú práve píšem, alebo vo mne vyvolávajú potrebné emócie, ktoré následne prenášam na papier. Teda ak píšem niečo veselé alebo bláznivé, púšťam si rytmické piesne a ak sa venujem smutnej a pochmúrnej časti, sprevádzajú ma melancholické tóny.

8. Aj napriek tomu, že máte radi literatúru, rozhodli ste sa ísť študovať niečo iné (ak som sa správne dočítala). Prečo ste sa teda vydali iným smerom? 
Vždy som chcela študovať psychológiu, láska ku knihám a k písaniu je pre mňa záľubou, ktorej sa venujem vtedy, keď sa mi chce, alebo keď si potrebujem oddýchnuť. Niekto vo voľnom čase hrá tenis, niekto spieva a ja píšem.

9. Dobrý spisovateľ dozaista veľa číta. Aké sú vaše obľúbené knihy a autori?
Ak ma nejaká kniha zaujme štýlom a potom i dejom, zhltnem ju, nech je to čokoľvek. Ale medzi mojich najobľúbenejších autorov patrí z YA žánru Colleen Hooverová.


5. Poviete nám niečo o obálke spomínanej knihy? (spomienky, nápady, ako sa to vyvíjalo...).
Na výber bolo viacero obrázkov, z ktorých napokon zostali dva: jeden sa niesol v červených farbách a druhý, ktorý bol aj použitý, zasa v prírodných zelených.

6. Obidva vaše romány pojednávajú o iných témach a problémoch. Ich spoločným znakom sú však medziľudské vzťahy. Čo pre vás ako autorku napísanie týchto dvoch príbehov znamenalo? Inšpirovali ste sa skutočnosťou alebo sa všetko vyvíjalo od vašej predstavivosti? Adonis v tričku nebol písaný so zámerom, aby vyšiel knižne, vznikal iba pre radosť a zábavu čitateliek na internete, ako oddych, keď je človeku ťažko a potrebuje pri čomsi vypnúť. Nahovorili ma, aby som to poslala do vydavateľstva, tak som skúsila. A vyšlo to. Šepot dúhy bol už pre mňa osobnejší, dotýka sa citlivejších tém, je viac rozpracovaný, zameraný na prežívanie postáv v rôznych životných situáciách a pre mňa je to z mnohých dôvodov moja neprekonateľná srdcovka. Pri oboch boli impulzom na napísanie vlastné zážitky, ktoré som už podľa potreby dotvorila fantáziou.

7. Veľmi rada sa pýtam autoriek, či by nám mohli prezradiť ich obľúbené spisovateľské rituály (písanie v kaviarni alebo v úplnom tichu, šálka horúceho čaju, relaxačná hudba...). Tak sa pýtam aj vás, máte aj vy nejaké?
Písať zvyknem buď za stolom, alebo na posteli s notebookom na kolenách. Občas si zvyknem kratšie pasáže značiť do zošita, ak sedím na zastávke alebo cestujem, a mám príliš veľa času. Často si púšťam piesne, ktoré mi niečím pripomínajú obsah scény, ktorú práve píšem, alebo vo mne vyvolávajú potrebné emócie, ktoré následne prenášam na papier. Teda ak píšem niečo veselé alebo bláznivé, púšťam si rytmické piesne a ak sa venujem smutnej a pochmúrnej časti, sprevádzajú ma melancholické tóny.

8. Aj napriek tomu, že máte radi literatúru, rozhodli ste sa ísť študovať niečo iné (ak som sa správne dočítala). Prečo ste sa teda vydali iným smerom?
Vždy som chcela študovať psychológiu, láska ku knihám a k písaniu je pre mňa záľubou, ktorej sa venujem vtedy, keď sa mi chce, alebo keď si potrebujem oddýchnuť. Niekto vo voľnom čase hrá tenis, niekto spieva a ja píšem.

9. Dobrý spisovateľ dozaista veľa číta. Aké sú vaše obľúbené knihy a autori?
Ak ma nejaká kniha zaujme štýlom a potom i dejom, zhltnem ju, nech je to čokoľvek. Ale medzi mojich najobľúbenejších autorov patrí z YA žánru Colleen Hooverová.

10. Máte nejaký spisovateľský sen?
Vydať ešte aspoň jednu knižku.

11. Aby sme vás ako čitatelia trošku lepšie spoznali, prezraďte nám o sebe trošku viac (záujmy, vzdelanie, životné motto, obľúbený film/hudba, zaujímavosti...) Vyštudovala som psychológiu a možno aj to trochu súvisí s mojimi záujmami, medzi ktoré patri/lo dobrovoľníctvo (či už s deťmi v táboroch, v nemocnici, neskôr animátorka na Relaxačných a Rodinných týždňovkách pre onkologických pacientov). Popri tom rada čítam knihy, buď Young Adults, alebo historické romance, píšem nielen knihy ale i rôzne poviedky, články do časopisu a deň nevydržím bez rytmickej hudby (občas si nejakú pesničku, ak sa mi zapáči, púšťam dookola aj celý deň, čo sa nie vždy stretáva s pochopením okolia. :D). Rada si oddýchnem pri komédiách, ale aj vážnejších filmoch (napr.: It´s a wonderful life - o tom, že existencia každého z nás má na tomto svete veľký zmysel). Moje obľúbené motto môžu čitatelia nájsť aj na zadnej strane knihy Šepot dúhy. Je to výrok Schopenhauera: „Vždy by sme mali mať na pamäti, že dnešný deň príde len raz a už sa nikdy nevráti.“

Rýchle odpovede:

1. Veríte na rozprávky? Občas je fajn sa zasnívať.

2. Akú krajinu by ste v tejto chvíli najradšej navštívila? Momentálne by som najradšej ležala kdesi na pláži v Karibiku. :D

3. Káva alebo čaj? Čaj.

4. Obľúbené ročné obdobie? Jar.

5. Jazyk, ktorým by ste chcela plynule rozprávať? Už dlho sa túžim naučiť posunkový jazyk (resp. znakovú reč) a vedieť ním „plynulo rozprávať“. Verím, že raz sa k tomu dopracujem.

Veľmi pekne ďakujem za zaujímavé otázky a želám všetkým návštevníkom blogu príjemné dni, prežiarené najmä dúhou :) 

Autorke aj ja ďakujem veľmi pekne za poskytnutý rozhovor a fotografie :) 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára